Vybrané z dvojtýždenníka Kultúra

 

ZÁPISNÍK (17–18/2021)

Ján Rekem (zo spomienok slovenského kňaza na povojnové roky v Československu): „Osobnosť hľadí na okolie svojimi očami, nielen na povrchnú škrupinu vecí. Zostupuje hlbšie k dôkladnému poznaniu, hľadá príčinu, hlbšie motívy bytia a činnosti, hľadá ich zmysel a posledný cieľ. Táto hlbšia intelektuálna činnosť osobnosti je však totalitným honcom veľmi nepríjemná, lebo im nejde o poznanie a rozšírenie pravdy, len o rozšírenie ich bludov. (...) Len to je pravdivé, čo je založené na pravde. V akej miere sa nejaký myšlienkový systém vzďaľuje od pravdy, v takej miere úmerne stráca pôdu pod nohami, kláti sa jeho trvácnosť. Preto systémy založené na falši a blude majú tak naponáhlo so zničením slobody.“

::

Peter Grečo v článku Kolektívny súhlas s absurditou: „Dnes držia opraty liberáli, ktorí sú podľa Berďajeva najnepotrebnejšou sortou ľudí na zemi; parazitujú na rôznych predchádzajúcich ideách, predovšetkým nacizmu a komunizmu. Skúšajú nastoliť nový spoločenský, ba až svetový poriadok. (...) Vláda ‚mrzkej luzy‘ na Slovensku činí akúsi nadprácu, čo súvisí s negatívami našej kolektívnej národnej duše a mimoriadne mdlou osobnostnou výbavou súčasných pohlavárov. Zisťujeme, že nesmieme dýchať čerstvý vzduch, preto osprostený národ nosí masky aj na čerstvom vzduchu. Kedysi potreboval test aj do prírody, aby nedošlo k nákaze lesnej zveri. Nestačíme sa čudovať, že našu zdravotnú dokumentáciu môže kontrolovať personál v hypermarketoch... (...) Adekvátne tejto totalite potrebujeme prispôsobiť svoje postoje a hľadať stratégiu odporu, ktorý vyplýva nielen z prirodzeného práva, ale hlavne Bohom zjaveného poriadku.“

::

Peter Pogády v článku Rozvrat štátu: „Postavenie slovenskej štátnosti navodzuje otázku, čo zabezpečiť môže a čo musí – ak chce existovať. Na Slovensku je zásadne jedno, kto je v pravo-ľavom parlamentnom spektre vo vláde navonok. Od vzniku 2. republiky v roku 1993 je to len liberálna alternatíva v rôznych verziách osobnostnej kultivovanosti či arogantnosti. Tá terajšia má kvalitu IV. cenovej skupiny, úroveň nekompetentného diletanta s povahou prostitútky. (...) Štát, ktorý nie je schopný splácať dlhy, musí platiť odovzdaním svojich hodnôt. Slovenskej republike už skoro nič podstatné nezostalo. Dá sa očakávať, že odovzdá nadnárodnému riadeniu aj vodu, pôdu a bytový fond. Z toho vyplynie aj osud obyvateľstva. Pre výrobu majú význam len použiteľní...“

::

(IN: Kultúra č. 9/2021)

 

Vybral: Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (15–16/2021)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!