Zomrieť samému sebe

 

Kristína Ondrkálová

„Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Jn 12, 25)

Téma zomierania je v našej spoločnosti vo veľkej miere tabuizovaná, napriek tomu, že každý človek bude s ňou raz osobne konfrontovaný. Pravdou však je, že počas svojho života podstupujeme dennodenne malú „smrť“ na úrovni svojho ja – a je to tak správne. Denne musíme voliť medzi tým, čo poznáme ako správne a dobré, a medzi všetkými tými vecami, o ktorých vieme, že až také dobré nie sú.

Ježiš výsostne odporúča „zomrieť samému sebe, svojmu ja“, je to zaznamenané na viacerých miestach v Biblii. Jeho slová o odumretí pšeničného zrna zazneli krátko predtým, než mal byť zajatý, odsúdený na smrť a ukrižovaný. Vieme, že po troch dňoch vstal zmŕtvych, a tak slová o odumretí zrna a prinesení veľkej úrody dokonale vyplnil, keď dokonal dielo vykúpenia človeka.

Umrieť sebe samému znamená prestať žiť pre seba a začať žiť pre iných. Keď zabudneme na svoje ja, nebudeme strácať hodiny a hodiny premýšľaním o sebe, starosťami o svoje veci, ale budeme sa usilovať poslúžiť iným. Nebudeme strácať čas na psychoanalýzy, aby sme zo svojich problémov obviňovali iných, ale budeme sa o svojich blížnych zaujímať (FOREST, T., FLORES, P. Ježiš ma uzdravuje. Bratislava, Lúč, 1993, s. 46).

Podľa Ježišovho vzoru je načase urobiť exodus z komfortnej zóny svojho ja, viac než kedykoľvek predtým. To jediné človeka naozaj vnútorne uzdraví a urobí ho skutočne šťastným teraz i vo večnosti. „Človek môže nájsť samého seba iba v úprimnom sebadarovaní” (Ján Pavol II.).

 

Kristína Ondrkálová

::

Odporúčané: Informačný chaos verzus pravda