- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

14. júna 2021

Napĺňať svoj údel

 

ZÁPISNÍK (23/2021)

Kedysi sa odporúčala starosť o veci večné, trpezlivosť, vyrovnanosť a obetavosť, so zameraním na dobrý koniec pozemskej púte. V popredí záujmu nebola prítomná chvíľa, ale niečo trváce – najväčšiu hodnotu v ľudských očiach malo to, čo nepodlieha času. Znamenalo to podriadenie sa duchovnému princípu. Život sa realizoval plnením povinností, plnením Božej vôle a z toho vyplývala radosť a spokojnosť.

::

Už stoickí filozofi v období antiky stotožňovali osud s Prozreteľnosťou. Ona všetko riadi a usporadúva, a to múdro a účelne. Tomuto poriadku sa musí každá bytosť podriadiť. Ak sa človek podriadi dobrovoľne, tak ho osud vedie, ak nie, tak ho vlečie. Preto je múdre a prospešné pokojne prijať nezmeniteľné danosti života: „Preto poriadny a dobrý muž, majúc na pamäti, kto je, odkiaľ prišiel a kým bol stvorený, zameriava svoju pozornosť len na to, ako by svoje miesto riadne a bohabojne vyplnil“ (Epiktetos: Rukoväť, Rozpravy).

Uvažovanie filozofa Epikteta sa v niektorých bodoch zlučuje s kresťanstvom. Aj on považuje Boha za otca ľudí. Boh sa o nás stará a my mu máme slúžiť svojím životom, máme prijímať jeho rozhodnutia, aj keď im mnohokrát nerozumieme, aj keď nám prinášajú bolesť. Tak ako prijímame zdravie, máme prijímať i chorobu, a vôbec všetko, čo prichádza. Odhodlane, s pokorou a pokojom napĺňať svoj údel: „Nereptať, nedať sa zdrviť, statočne a správne očakávať smrť a konať to, čo prikazuje povinnosť“ (Epiktetos: Rukoväť, Rozpravy).

::

Kresťanstvo vnieslo do úvah o zmysle života nové prvky – a začalo ich dôsledne uplatňovať v životnej praxi. V novom svetle dostalo plný zmysel aj utrpenie, ba možno povedať, že utrpenie sa stalo v kresťanstve najvyšším činom – ako mystická účasť na Ježišovom zmiernom utrpení, ktoré vykupuje svet, a prostriedok mravnej dokonalosti. Ľuďom dneška sa to môže zdať neuveriteľné, ale takéto chápanie bolesti a utrpenia viedlo k vzopätiu, bolo zdrojom životnej energie a pôsobilo ako ochranný štít proti ničote. Frustrácia bola neznámym pojmom. Pohľad na večnosť pomáhal človeku správne chápať čas a priestor, v ktorom sa pohyboval.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (22/2021)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

1 komentár:

  1. Anonymný14.6.21

    Naplniť život, plniť Božiu vôľu, Chváliť a oslavovať Boha a prísť do neba. Takto nejako sa hovorilo o živote. Dnes sa to zredukovalo na zážitok užívanie aj v Cirkvi. Akoby človeku chýbala orientácia, smer. Je potrebné okrem horizontálneho budovať aj vertikálny rozmer. Len ak sú vo vyváženej podobe, vtedy človek žije a kráča dopredu. Podobne ako auto, bycikel nemôže ísť dobre dopredu s defektom a už vôbec nie s pokrúteným kolesom aj človek potrebuje vyvážený vzťah k Bohu i ľuďom okolo aby úspešne mohol žiť, tvoriť, spolupracovať a napĺňať svoj život. Ježiš sa nesústredil na vytvorenie náboženského systému, ten sme prebrali od Židov a dali mu náplň, ktorú nám Ježiš odovzdal na Zelený štvrtok. Ježiš sa sústredil na to aby učil ľudí ako majú žiť, aby dosiahli cieľ, večný život. Filozofia a teológia vedú ľudí k naplneniu života. Dnes sú tieto vedy potláčané a s nimi aj ďalšie humanitné ako napríklad história, zostali len súčasné jazyky a technické vedy. Všetko sa podriaďuje matérií. Ak človek podriadi svet ducha, duše hmote, materiálnemu končí to vždy tragicky. Najväčšou hodnotou nie je mať sa dobre ani byť zdravý a úspešný, ale byť šťastný a to možno len ak dodržíme normy dané desatorom a budeme dôsledne a naplno v službe Bohu i človeku. Súčasný svet je budovaný na technike ale chýba láska a preto mu hrozí tragédia, ktorá prichádza tak často v živote jednotlivcov, rodín i spoločenstiev. Som rád, že tieto skutočnosti a potrebu usporiadaného duchovného života niekto dokáže pripomínať, aj keď súčasný svet a väčšina ich ignoruje, pohŕda nimi ba sa z nich vysmieva. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.