- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

4. júna 2021

Pravá zbožnosť

 

Kristína Ondrkálová
„Či treba hlavu skláňať ako trstina? Vrecovinou v popole si ustielať? Či toto možno nazvať pôstom a dňom milým Hospodinovi? Toto je pôst, ktorý sa mi páči: Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá, rozlámať jarmo otroctva, prepustiť utláčaných na slobodu a rozbiť každé jarmo, lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj. Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou Hospodinova sláva. Vtedy budeš volať a Hospodin ti odpovie, budeš volať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som!‘ Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, ukazovanie prstom a zlomyseľné reči, ak sa k hladnému štedro zachováš, ubitú dušu nasýtiš, potom vyjde v tme tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať, tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach, spevní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú.“ (Iz 58, 5–11)

Pôst bol spolu s dávaním desiatkov či almužnou v Starom zákone stálou súčasťou Božieho kultu, hrozilo však nebezpečenstvo, že sa stane len jedným z povrchne prežívaných zbožných úkonov. Starozákonní proroci opakovane upozorňovali na to, že pôst ako prejav pravej zbožnosti má viesť k praktickým mravným činom a má byť vonkajším výrazom vnútornej premeny človeka (A. Novotný: Biblický slovník. Praha, Kalich, 1956, s. 777).

Služba z lásky a milosrdenstva, ktorá nebola v Zákone priamo predpísaná, bola vyzdvihovaná najmä po páde Jeruzalemského chrámu (v roku 70 po Kr.). Nie už oltár, ale pomoc slabým a úbohým dávala človeku zmierenie s Bohom. Medzi skutky lásky patrilo napríklad nasýtenie chudobných, ošatenie neoblečených, návšteva chorých, pochovávanie mŕtvych, potešenie zarmútených, pohostinnosť, starostlivosť o siroty a vdovy či vykúpenie zajatých Izraelitov (J. Mánek: Když Pilát spravoval Judsko. Praha, Blahoslav, 1980. s.78).

S príchodom Ježiša Krista sa pokračovalo v línii, ktorú zdôrazňovali starozákonní proroci na tému pravej zbožnosti: jednotlivé prejavy nemali byť skutkami, ktorými by sa mal človek chváliť všade navôkol ako farizej (Mt 6, 1–7), ale mali byť znamením, obrazom návratu k Bohu, pokáním, ktoré sa odohráva v skrytosti, vo vnútri ľudského srdca, medzi človekom a Bohom (A. Novotný: Biblický slovník. Praha, Kalich, 1956, s. 777).

Ježiš nazval farizejov pokrytcami preto, lebo skutočne videl do ich vnútra. Ktovie, čo by tak povedal v súčasnosti nám, národu, ktorý sa v ústave verejne hlási k cyrilo-metodskej tradícii – o našej viere či skôr nevere a či by namiesto pravej zbožnosti nehovoril o bezbožnosti a mŕtvych skutkoch. Ktovie, či by rovno nezaplakal nad tým všetkým ako nad hrobom Lazara a opakovane, zas a zas nevyzýval k skutočnému obráteniu sa k Bohu, skutočnému pokániu a skutkom telesného a duchovného milosrdenstva.

 

Kristína Ondrkálová

::

Duchovné zamyslenie: Zomrieť samému sebe

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.