Cenné osobné svedectvo

 

Jana M. Lapšanská: V tvojom náručí

Nakladatelství Flétna, 2019

„Dovoľ mi spočívať vo svojom náručí, od teba nech ma nič nikdy neodlúči. Nikdy sa mi nedaj z náručia vymaniť, lebo ešte musím v tom svete zápasiť.“ Túto a mnoho iných hlbokých myšlienok možno nájsť v knihe spomienok a myšlienok rehoľnej sestry Jany M. Lapšanskej. Čitatelia majú možnosť dozvedieť sa z autentických a pútavo napísaných celoživotných zápiskov tejto vyše 95 ročnej rehoľnej sestričky z Kongregácie sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie celý jej životný príbeh. V mladosti sa zamilovala do Ježiša a rozhodla sa mu zasvätiť v reholi, svoje šťastie prežíva až do súčasnosti.

V knihe sú zachytené udalosti od narodenia (12. júla 1925 v Ľubici pri Kežmarku), keď jej pri krste rodičia dali meno Anna, ako jednej z ôsmich súrodencov, cez detstvo, rodinu, život v skromných podmienkach, kde napriek neľahkým životným okolnostiam a vojnovým udalostiam sa žilo v hlbokej a pevnej viere, kde sa odoberali a čítali katolícke časopisy a knihy, cez dospievanie až po najväčšiu lásku, keď ako 18 ročná vstúpila do kláštora v Levoči.

V knihe sa ďalej píše o jej živote v kláštore, keď sa vzdelávala na učiteľskom ústave a po zoštátnení škôl bola presunutá do Přerova, kde zažila obliečku i noviciát. Potom prišla „Akcia R“ a odvoz z kláštora, nasledovali práce na poliach a v textilných továrňach (Filipov, Jiříkov, Varnsdorf, Horný Maršov a Moravská Třebová, kde si urobila zdravotnú školu a pracovala v domove dôchodcov). Z jej osobného príbehu je možné čítať o ťažkostiach a šikanovaní, ktoré rehoľné sestry zažívali počas štyridsiatich rokov prenasledovania.

S povolením rehoľných predstavených a so súhlasom biskupa Františka Tomáška sa päť rokov starala o svoju starnúcu matku v rodnom dome, kde zároveň viedla detský spevácky zbor a potom z rodičovského a susedného domu vybudovala s pomocou rehole, rodiny a dobrodincov kláštor, v ktorom žije so spolusestrami aj v súčasnosti.

Po získaní slobody v roku 1989 pracovala ako katechétka a od roku 2004 pôsobila v Nemecku, v Leitershofene, kde sa venovala okrem iného zdobeniu sviec. Po ôsmich rokoch sa vrátila na Slovensko do rodnej Ľubice... Jej brat Anton vyštudoval teológiu v Olomouci, stal sa kňazom, no v mladom veku tragicky zahynul.

Kniha vznikla viac-menej náhodne, ako píše v edičnej poznámke vydavateľ Martin Leschinger, ktorý sa venuje vydávaniu hodnotnej literatúry. Raz sa sestry Jany spýtal, či by mu neprezradila niečo zo zasväteného života. A ona mu odovzdala svoje zápisky, ktoré pôvodne adresovala bratancovi kňazovi Šebastiánovi Košútovi a ďalšej rodine.

V úvode knihy je predhovor Ondreja Krajňáka, bývalého predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, syna jej známeho a dobrodincu ich kláštora v Ľubici Jozefa Krajňáka, ktorý sa hrdinsky prihovoril na pohrebe biskupa Vojtaššáka v Zákamennom, a brata jej rehoľnej spolusestry Kataríny Magdalény Krajňákovej.

Po opise životných osudov autorky, ktorým je venovaná prvá čas knihy, nasleduje časť Komunikácia s Bohom, v ktorej sú zachytené jej hlboké duchovné myšlienky, modlitby, poznámky či zápisky z duchovných cvičení zaznamenané počas celého života. Ako dodatky sú v knihe články o Šebastiánovi Košútovi, poznámka o povolaní, zaujímavé poznatky o odhalení kežmarskej Madony kňazom Jánom Čarnoguským, ktorý zomrel v mladom veku, pohrebná reč Jozefa Krajňáka prednesená na pohrebe biskupa Jána Vojtaššáka, spomienka na internačný tábor pre kňazov v Králikoch, spomienka na zavraždeného tajného kňaza Přemysla Coufala a opis neľudských podmienok počas väznenia biskupa Vojtaššáka, Gojdiča, Zelu a Matochu a kňazov vo Valdiciach.

Knihu dopĺňa niekoľko fotografií v textovej časti a súbor čiernobielych fotografií z celého života sestry Jany v bohatej obrazovej prílohe. Kniha má 224 strán formátu A5, je vydaná v brožovanej forme. Je napísaná pútavo, autorka má talent výrečnosti, vie sa sústrediť na podstatné a dôležité udalosti. Okrem dôležitého osobného svedectva o bohatom, naplnenom a hrdinskom živote rehoľnej sestry je to cenné a autentické svedectvo o pomeroch a živote rehoľníkov počas obdobia prenasledovania Cirkvi v Československu, ako aj pred ním i po ňom.

 

Ľudovít Košík

::

Čítame a recenzujeme dobré knihy:

Ladislav Stanislav: Môj útek zo sovietskeho koncentráku

Štefan Hlaváč: Po priamych cestách

Jozef Búda: Ohnisko lásky (Meditácie o Litániách k Ježišovmu srdcu)

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.