- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

4. decembra 2020

Inšpiratívna biografia Štefana Hlaváča

 

Vydanie z roku 1990
Štefan Hlaváč: Po priamych cestách

Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2017

Kniha o významnej slovenskej kňazskej osobnosti, Dr. Štefanovi Hlaváčovi, má čo povedať nám kresťanom, ale aj všetkým ľuďom v 21. storočí, napriek tomu, že táto autobiografia bola napísaná pred viac než 65 rokmi. Kniha vyšla už v piatom vydaní, s doplnkom jeho žiaka Štefana Halása o živote a kňazskom pôsobení Štefana Hlaváča po roku 1955.

Prvé vydanie autobiografie obetavého, láskavého, trpezlivého kňaza, profesora náboženstva, farára s vysokým sociálnym cítením a väzňa pre vieru, ktorý silu čerpal v modlitbe a životnú múdrosť v nasledovaní Ježiša v jeho chudobe, ktorú sám zažil v extrémnej forme počas rokov svojho detstva, mladosti a pobytu vo väzniciach, vyšlo v zahraničí v roku 1986, na vydanie ho pripravil salezián Anton Hlinka. Tam vyšlo v niekoľkotisícovom náklade. Druhé vydanie vyšlo v náklade 80.000 výtlačkov v roku 1990 zásluhou SSV vo vydavateľstve Ikar.

Štefan Hlaváč, ako ho charakterizujú mnohí, bol kňaz, učiteľ, vychovávateľ, nemocničný kaplán, duchovný radca, samaritán a ochranca chudobných a biednych, muž hlbokej a pevnej viery a vytrvalej modlitby. Rozdával sa a rozdával všetkým, ktorí to potrebovali – podporu duchovnú i hmotnú. Vedel, že o človeka sa treba postarať po telesnej i duševnej stránke.

Svojich žiakov inšpiroval a vychoval desiatky z nich pre kňazské povolanie, bez toho, aby veľa hovoril o jeho potrebe a kráse, ale ho predstavil celým životom, ako to napísal v príhovore ku knihe Osobnosť profesora Hlaváča (SSV, 2002) jeden z jeho žiakov na gymnáziu v rokoch 1936–43 kardinál Jozef Tomko. Kardinál Tomko na profesora Hlaváča spomína aj v knihe rozhovorov s Mariánom Gavendom Na životných cestách (SSV, 2008), že on im vysvetlil protináboženské postoje českých profesorov, ktorí v čase prvej ČSR v školách na Slovensku pôsobili. Tiež poznamenáva, že žiaci profesora Hlaváča si zachovali vieru v rozličných povolaniach. Taktiež v knihe Mariána Čižmára Kardinál Jozef Tomko – Život v službe evanjelia (INREMAX, 2018) kardinál spomína na profesora Hlaváča a pripomína, že popri farárovi Štefanov Heskovi, farárovi v Udavskom, si kňazský ideál vytváral aj podľa vzoru Štefana Hlaváča. K žiakom Štefana Hlaváča, ktorí sa rozhodli pre kňazské povolanie, patril aj salezián a básnik Andrej Šándor / Gorazd Zvonický.

Biografia je napísaná pútavou formou, čitateľa zaujme skromnosťou a jednoduchosťou, ako aj ťažkým životným osudom autora, tiež jeho vernosťou a obetavosťou v kňazskej službe.

Štefan Hlaváč sa narodil v Budapešti 3. decembra 1903, jeho rodičia neboli zosobášení, mal jednu sestru. Rané detstvo prežil v Budapešti, počas celého života mal komplikované vzťahy s matkou. Do výchovy sa dostal k starej matke do Kubrej pri Trenčíne, kde prežíval školské roky. Gymnázium začal študovať v Trenčíne, pokračoval v Trnave a posledný rok ukončil maturitou v Nitre.

Rozhodoval sa medzi štúdiom teológie alebo medicíny, povolaním  kňaza alebo lekára. Tiež medzi životom v rodine alebo v celibáte. Napriek svojmu nemanželskému pôvodu, musel žiadať vtedy dišpenz z Ríma, a svojim pochybnostiam sa na radu niektorých kňazov a predstavených v seminári rozhodol pre kňazstvo.

Teológiu začal študovať v Nitre a v októbri 1927 prestúpil do Olomouca, ako seminarista Košickej diecézy. Vysvätený bol 5. júla 1929 v Olomouci a 14. júla mal v Kubrej slávnostné primície, ktoré, ako píše, sa vydarili po duchovnej i materiálnej stránke. Obyvatelia Kubrej vyjadrili svoju radosť, že z nej vzišiel kňaz, tým že všetko dokonale zorganizovali.

Od septembra dostal od biskupa Čárskeho dekrét ako katechéta na gymnáziu v Michalovciach. Popri vyučovaní vypomáhal kňazom pôsobiacim vo farnosti, spolupracoval so saleziánmi, ktorí si tu postavili nový ústav a pôsobil aj nemocnici, kde poskytoval duchovné služby chorým aj zamestnancom, a tu aj býval. Počas výročných sviatkov ho biskup posielal zastupovať kňazov, ktorí boli chorí, či do neobsadených farností.

Pre známe dôvody 29. júla 1950 musel Štefan Hlaváč svoju pedagogickú činnosť na gymnáziu  v Michalovciach ukončiť a v decembri ho prepustili aj zo služby v nemocnici. Určili ho ako pracovníka do národného hospodárstva, no dostal určenie ako správca farnosti vo Všechsvätých; tu si ho rýchlo farníci obľúbili.

Dňa 10. septembra 1952 dostal predvolanie na ONV k cirkevnému tajomníkovi a pred budovou bol príslušníkmi bezpečnosti zaistený, začala sa jeho ťažká krížová cesta po československých väzniciach a po odsúdení práce v bani Tmavý důl v Rtyněch v Podkrkonoší, odkiaľ sa znova dostal do vyšetrovacej väzby. Až 17. septembra 1954 bol prepustený na slobodu.

Z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím, čo bolo spôsobené nedostatočnou stravou, zimou, neustálym budením a šikanovaním, do Kubrej. Tam každý deň odslúžil ráno v kostole svätú omšu, potom sa modlil, žil v tichosti a skromnosti.

V autobiografii tieto roky, ako aj pomery vo väzniciach a správanie sa vyšetrovateľov a dozorcov podrobne opísal, ale svojim prenasledovateľom, väzniteľom a dozorcom odpustil. Spomienky, ktoré napísal v Kubrej, sa končia  rokom 1955. O jeho ďalšom pobyte v Kubrej a pôsobení vo farnosti Hermanovce v okrese Prešov, kde pôsobil od 1. decembra 1957 do svojej smrti (11. 2. 1983), sa dozvedáme z doplnku, ktorý napísal jeho žiak Štefan Halás.

Kňazská osobnosť Štefana Hlaváča sa priraďuje k tým kňazom, ktorí vyorali hlbokú brázdu na duchovnom poli a zaslúžili sa o šírenie a odovzdávanie viery, viac svojím príkladným životom ako slovami, horlivou a obetavou kňazskou službou, sociálnym cítením, pričom namiesto uznania ich záslužnej činnosti skončili za vlády komunistov vo väzniciach a pracovných táboroch, alebo vo vyhnanstve na okraji spoločnosti. Často im nebolo umožnené ani prísne kontrolované a obmedzené kňazské pôsobenie. Kiež by ich život inšpiroval a oslovil aj nás a tieto ich ťažké obety priniesli svoje ovocie aj v 21. storočí – v našej vernosti Bohu a obetavej službe pre jeho Kráľovstvo.

 

Ľudovít Košík

::

Odporúčané:

Hlbiny kresťanskej viery

Svedectvo plného života

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

1 komentár:

  1. Štefan Hlaváč svoj duchovný program nazval príznačne „drôtovaním hrdzavých duší“. Podľa vyjadrení pamätníkov bol človekom svätého života, príkladným kňazom, skutočnou osobnosťou.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.