Inšpiratívna biografia Štefana Hlaváča

 

Vydanie z roku 1990

Štefan Hlaváč: Po priamych cestách

Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2017

Kniha o významnej slovenskej kňazskej osobnosti, Dr. Štefanovi Hlaváčovi, má čo povedať nám kresťanom, ale aj všetkým ľuďom v 21. storočí, napriek tomu, že táto autobiografia bola napísaná pred viac než 65 rokmi. Kniha vyšla už v piatom vydaní, s doplnkom jeho žiaka Štefana Halása o živote a kňazskom pôsobení Štefana Hlaváča po roku 1955.

Prvé vydanie autobiografie obetavého, láskavého, trpezlivého kňaza, profesora náboženstva, farára s vysokým sociálnym cítením a väzňa pre vieru, ktorý silu čerpal v modlitbe a životnú múdrosť v nasledovaní Ježiša v jeho chudobe, ktorú sám zažil v extrémnej forme počas rokov svojho detstva, mladosti a pobytu vo väzniciach, vyšlo v zahraničí v roku 1986, na vydanie ho pripravil salezián Anton Hlinka. Tam vyšlo v niekoľkotisícovom náklade. Druhé vydanie vyšlo v náklade 80.000 výtlačkov v roku 1990 zásluhou SSV vo vydavateľstve Ikar.

Štefan Hlaváč, ako ho charakterizujú mnohí, bol kňaz, učiteľ, vychovávateľ, nemocničný kaplán, duchovný radca, samaritán a ochranca chudobných a biednych, muž hlbokej a pevnej viery a vytrvalej modlitby. Rozdával sa a rozdával všetkým, ktorí to potrebovali – podporu duchovnú i hmotnú. Vedel, že o človeka sa treba postarať po telesnej i duševnej stránke.

Svojich žiakov inšpiroval a vychoval desiatky z nich pre kňazské povolanie, bez toho, aby veľa hovoril o jeho potrebe a kráse, ale ho predstavil celým životom, ako to napísal v príhovore ku knihe Osobnosť profesora Hlaváča (SSV, 2002) jeden z jeho žiakov na gymnáziu v rokoch 1936–43 kardinál Jozef Tomko. Kardinál Tomko na profesora Hlaváča spomína aj v knihe rozhovorov s Mariánom Gavendom Na životných cestách (SSV, 2008), že on im vysvetlil protináboženské postoje českých profesorov, ktorí v čase prvej ČSR v školách na Slovensku pôsobili. Tiež poznamenáva, že žiaci profesora Hlaváča si zachovali vieru v rozličných povolaniach. Taktiež v knihe Mariána Čižmára Kardinál Jozef Tomko – Život v službe evanjelia (INREMAX, 2018) kardinál spomína na profesora Hlaváča a pripomína, že popri farárovi Štefanov Heskovi, farárovi v Udavskom, si kňazský ideál vytváral aj podľa vzoru Štefana Hlaváča. K žiakom Štefana Hlaváča, ktorí sa rozhodli pre kňazské povolanie, patril aj salezián a básnik Andrej Šándor / Gorazd Zvonický.

Biografia je napísaná pútavou formou, čitateľa zaujme skromnosťou a jednoduchosťou, ako aj ťažkým životným osudom autora, tiež jeho vernosťou a obetavosťou v kňazskej službe.

Štefan Hlaváč sa narodil v Budapešti 3. decembra 1903, jeho rodičia neboli zosobášení, mal jednu sestru. Rané detstvo prežil v Budapešti, počas celého života mal komplikované vzťahy s matkou. Do výchovy sa dostal k starej matke do Kubrej pri Trenčíne, kde prežíval školské roky. Gymnázium začal študovať v Trenčíne, pokračoval v Trnave a posledný rok ukončil maturitou v Nitre.

Rozhodoval sa medzi štúdiom teológie alebo medicíny, povolaním  kňaza alebo lekára. Tiež medzi životom v rodine alebo v celibáte. Napriek svojmu nemanželskému pôvodu, musel žiadať vtedy dišpenz z Ríma, a svojim pochybnostiam sa na radu niektorých kňazov a predstavených v seminári rozhodol pre kňazstvo.

Teológiu začal študovať v Nitre a v októbri 1927 prestúpil do Olomouca, ako seminarista Košickej diecézy. Vysvätený bol 5. júla 1929 v Olomouci a 14. júla mal v Kubrej slávnostné primície, ktoré, ako píše, sa vydarili po duchovnej i materiálnej stránke. Obyvatelia Kubrej vyjadrili svoju radosť, že z nej vzišiel kňaz, tým že všetko dokonale zorganizovali.

Od septembra dostal od biskupa Čárskeho dekrét ako katechéta na gymnáziu v Michalovciach. Popri vyučovaní vypomáhal kňazom pôsobiacim vo farnosti, spolupracoval so saleziánmi, ktorí si tu postavili nový ústav a pôsobil aj nemocnici, kde poskytoval duchovné služby chorým aj zamestnancom, a tu aj býval. Počas výročných sviatkov ho biskup posielal zastupovať kňazov, ktorí boli chorí, či do neobsadených farností.

Pre známe dôvody 29. júla 1950 musel Štefan Hlaváč svoju pedagogickú činnosť na gymnáziu  v Michalovciach ukončiť a v decembri ho prepustili aj zo služby v nemocnici. Určili ho ako pracovníka do národného hospodárstva, no dostal určenie ako správca farnosti vo Všechsvätých; tu si ho rýchlo farníci obľúbili.

Dňa 10. septembra 1952 dostal predvolanie na ONV k cirkevnému tajomníkovi a pred budovou bol príslušníkmi bezpečnosti zaistený, začala sa jeho ťažká krížová cesta po československých väzniciach a po odsúdení práce v bani Tmavý důl v Rtyněch v Podkrkonoší, odkiaľ sa znova dostal do vyšetrovacej väzby. Až 17. septembra 1954 bol prepustený na slobodu.

Z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím, čo bolo spôsobené nedostatočnou stravou, zimou, neustálym budením a šikanovaním, do Kubrej. Tam každý deň odslúžil ráno v kostole svätú omšu, potom sa modlil, žil v tichosti a skromnosti.

V autobiografii tieto roky, ako aj pomery vo väzniciach a správanie sa vyšetrovateľov a dozorcov podrobne opísal, ale svojim prenasledovateľom, väzniteľom a dozorcom odpustil. Spomienky, ktoré napísal v Kubrej, sa končia  rokom 1955. O jeho ďalšom pobyte v Kubrej a pôsobení vo farnosti Hermanovce v okrese Prešov, kde pôsobil od 1. decembra 1957 do svojej smrti (11. 2. 1983), sa dozvedáme z doplnku, ktorý napísal jeho žiak Štefan Halás.

Kňazská osobnosť Štefana Hlaváča sa priraďuje k tým kňazom, ktorí vyorali hlbokú brázdu na duchovnom poli a zaslúžili sa o šírenie a odovzdávanie viery, viac svojím príkladným životom ako slovami, horlivou a obetavou kňazskou službou, sociálnym cítením, pričom namiesto uznania ich záslužnej činnosti skončili za vlády komunistov vo väzniciach a pracovných táboroch, alebo vo vyhnanstve na okraji spoločnosti. Často im nebolo umožnené ani prísne kontrolované a obmedzené kňazské pôsobenie. Kiež by ich život inšpiroval a oslovil aj nás a tieto ich ťažké obety priniesli svoje ovocie aj v 21. storočí – v našej vernosti Bohu a obetavej službe pre jeho Kráľovstvo.

 

Ľudovít Košík

::

Odporúčané:

Hlbiny kresťanskej viery

Svedectvo plného života

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).