Počúvať slová života

 

Kristína Ondrkálová

„Ako išli ďalej, vošiel do jednej dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta. Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slová. Marta však bola veľmi zaneprázdnená  s obsluhou. Zrazu zastala a povedala: ‚Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, aby mi pomohla!‘ Pán jej však povedal: ‚Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.‘“
(Lk 10, 38–42)

Starať sa a znepokojovať pre mnohé veci. Mať veľmi veľa práce až do takej miery, že človeka vnútorne pohltí. Mať zahltené vnútro prehnanými starosťami, neopodstatnenými strachmi, úzkosťami, zodpovednosťou, perfekcionizmom... až do úplného psychického vyčerpania, príchodu infaktu, depresie, výbuchov hnevu, neuróz, chronického stresu, porúch spánku, výkyvov nálad, záplavy vnútornej negativity – permanentne pesimistického pohľadu na všetko a všetkých... neustále sťažovanie sa, frflanie, nadávanie či  ohováranie... bez akýchkoľvek momentov vďačnosti za všetko to dobro, ktorého sa nám každodenne dostáva a ktoré už akosi automaticky berieme ako samozrejmosť.

Motívom príbehu o Márii a Marte nie je snaha o dosiahnutie uponáhľaného spôsobu života, ale života večného (LAPKO, R. /ed./: Lukášovo evanjelium: nový preklad a krátky komentár. Bratislava, Postoj media s. r. o., 2020, s. 76). Mať na ňom podiel je možné iba za predpokladu, že človek naozaj počúva Ježišove slová (Lk 10, 39) a uskutočňuje  najhlavnejšie prikázanie – prikázanie lásky k Bohu a blížnemu (Lk 10, 27).

Čím všetkým je naplnená moja duša? Čím každodenne zapĺňam svoj vnútorný smäd a hlad?

Kto prichádza k Ježišovi, nebude nikdy duchovne hladovať, a kto mu verí, nebude nikdy duchovne smädný.

 

Kristína Ondrkálová

::

Duchovné zamyslenie: Nebyť otrokom