Nebyť otrokom

 

Kristína Ondrkálová

„Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: ‚Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.‘ Odpovedali mu: ‚Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: Budete slobodní?!‘ Ježiš im povedal: ‚Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.‘“ (Jn 8, 31–36)

Človek môže požívať vonkajšiu slobodu, ale nemusí mať slobodu vnútornú, môže byť všeličoho otrokom. Ježiš, ktorý bol dokonale slobodný od hriechu, hovorí, že každý, kto pácha hriech, je otrok.

Každý hriech je aj bezprávie, namierené v prvom rade proti pôvodcovi, tiež proti druhým ľuďom, v neposlednom rade je urážkou Božieho Syna, ktorý na dreve kríža porazil hriech, aby mu človek nemusel viac otročiť.

Obraz otroka, ktorý neostáva v dome navždy, odráža realitu antickej domácnosti – otrok si nemohol nárokovať byť členom domácnosti, ale iba syn, ktorý bol slobodný v tom, že mohol zostať v dome svojho otca navždy (LAPKO, R., ed. Jánovo evanjelium: nový preklad a krátky komentár. Bratislava, Veda, 2019, s. 76).

Ježišovým návodom, ako byť slobodným a poznať pravdu, je zostávať v jeho slove, učení.  Atribútom pravých Ježišových učeníkov je láska: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35).

„Kto nemiluje, ostáva v smrti,“ píše sv. Ján (1 Jn 3, 14), dalo by sa povedať, nie vo fyzickej smrti, ale v duchovnej. Otázka milovať či nemilovať je teda otázkou života a smrti, o ktorej sa rozhoduje každý deň s dosahom nielen na časnosť, ale najmä na večnosť.

Každý, kto miluje, je dokonale slobodný a každý, kto nemiluje, je ešte stále v otroctve svojho vlastného ja.

 

Kristína Ondrkálová

::

Zamyslenie: Aby sme sa nemuseli hanbiť