Hladní a smädní po spravodlivosti budú nasýtení

 

Vlado Gregor

Ľudstvo sa stále viac snaží chiméry zháňať 
a vlastným cieľom a zámerom sa klaňať...

Niet väčšieho pokušenia pre človeka ako preceňovať svoje sily. Na druhej strane, bez sna­ženia sa o úspech v profesionálnom aj osobnom živote a bez snahy o úspech a šťastie vlastných detí by takpovediac neboli ľudské dejiny a nemali by sme ani možnosť poučiť sa z vlastných chýb.

Je iste cenná i nevyhnutná existencia svätých a nezištných ľudí, má zmysel ako poučenie a regulácia pre väčšinu, často márne sa snažiacu o blahobyt a pohodu pre seba a tých „svojich“. Ale snaha o akési abstraktné šťastie a všeobecnú dokonalosť vedie k totálnemu
nešťastiu a k absurdite vo všetkom – ako to momentálne vidíme a vďaka mediálnym možnostiam často v priamom prenose sledujeme.

Nie je v našich možnostiach a schopnostiach zmeniť človeka, často ani milovaného priateľa a blízkeho, tobôž nepriateľa a na míle vzdialeného. Snažíme sa o svoje malé šťastie a pohodlie, a to samo osebe nie je zlé, len berme vždy pritom ohľad na druhých, ktorí od nás závisia a majú nás radi. Často je to tak: čím menej zodpovednosti máme, tým máme viac radosti, a ak nám chýbajú niektoré rozumové či silové šikovnosti, tým viac šťastia nachádzame a prežívame.

Zodpovednosť mocných a šikovných je obrovská a mlčanie k tomu, čo vidíme a chápeme, je veľkým hriechom. Ak máme talent a dar vyjadriť sa a aspoň niečo napraviť a ani sa o to nepokúsime, budeme potrestaní a zahanbení – a určite si trest a hanbu za­slúžime.

Už Jób nám hovorí, že bojom je život muža na zemi. My sa nie môžeme, ale musíme usilovať o pravdu aj za cenu osobnej obety a pritom nemôžeme počítať s tým, že nás niekto pochváli a ocení. Je to boj na osobnej aj verejnej rovine, robíme v ňom nevyhnutne aj chyby, prejavené talenty majú aj nezavinené kazy, ale počíta sa úprimnosť a cieľ pomáhať, zverejňovať a aplikovať to dobré a osožné, čo je v nás.

Sám takto bojujem od roku 1978 a svetový úspech sa nekoná a nedostavuje. Ale stále ve­rím v to, že hladní a smädní po spravodlivosti budú nasýtení. A ak nás aj nikto neocení, v závere si nás ocení Boh. Silu nám už v tomto živote dodáva to, že pár našich blíz­kych predsa len potešíme, takže nejakú odmenu a radosť máme už na tomto svete, teda v tomto prevažne slzavom údolí.

Často sa mi stávalo aj stáva, že ma niekto odsúdi bez akýchkoľvek argumentov. Ak si niekto pred nami a našimi snaženiami, prežívaním a istotami zakryje oči a zapchá uši, tak je to vlastne sladkým a príjemným potvrdením toho, že sme na dobrej ceste.

Mnohé medziľudské siete a vzťahy sa teraz ničia a trhajú. Spevňujme ich aj za cenu toho, že nás niektorí nepo­chopia, vynadajú nám, alebo aj uškodia. Naši svätí predchodcovia sa utešovali tým, že ešte neodporovali až do krvi. Je to motív a potecha aj pre nás, súčasných a moderných. Počúvaj­me, čo nám evanjelium prikazuje a neprevracajme nehanebne slová Ježiša Krista. Nepľujme na jeho osobné utrpenie a obetu prinesenú za nás všetkých – hlavne my, ktorí ho rešpektujeme a nasledujeme!

 

Vlado Gregor

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.