- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

6. apríla 2022

Vôľa

 

Vlado Gregor

Je asi najväčší problém, aj osobný, aj problém akéhokoľvek spoločenstva, uvažovať o vôli a o tom, čo svojou vôľou chceme a môžeme dosiahnuť. Základná modlitba kresťanstva hovorí „buď vôľa tvoja“ a počiatok našej konečnej a neodvolateľnej spásy sa začína slovami „nech sa mi stane podľa tvojho slova“, teda podľa Božej vôle.

Na tento problém naráža aj jeden z heroldov modernej doby Friedrich Nietzsche so svojou „vôľou k moci“. Tento vášnivý génius uvažuje a básni o tom, že je to vlastná vôľa, ktorá človeka vedie k „samovytvoreniu“ akéhosi nadčloveka. Paradoxne, takéto nápady vyšli z človeka slabého a chorého, prekonávajúceho veľké fyzické i duchovné ťažkosti.

Božia vôľa je v istom zmysle záhadná. Nevyčítame ju ani z katechizmov, ani z filozofických definícií. Poznávame ju asi najviac vtedy, keď naša vlastná vôľa zlyháva, keď sme slabí, neschopní, nevládni a tlačení do kúta, keď pociťujeme absolútnu bezmocnosť.

Život jednotlivca je komplikovaný už od začiatkov ľudstva tým, že človek nie je zodpovedný len za seba, ale aj za ľudí, ktorí od neho závisia, ktorí sú jeho a o ktorých sa chce starať, z ktorých sa teší a ktorí sa tešia z neho. Malé deti asi nemajú v tomto problém, ale dospelí muži a ženy, schopní niečo dokázať a v niečom sa slobodne rozhodnúť, určite áno.

Pojmy ako hriech, zákon, podriadenosť a nadradenosť, pýcha, opovážlivosť, pokora, skromnosť a predovšetkým bezuzdná chamtivosť sa plne začínajú realizovať a chápať až vo vyspelejších civilizáciách, ktoré si vyžadujú disciplínu, rozkaz a poslušnosť viacerých a mnohých. Preto až vtedy vznikajú zákonníky. V primitívnej tlupe a či kmeni sa prehrešky trestajú okamžite a aj autorita sa vytvára pred očami všetkých, ale s postupom, to jest evolúciou civilizácie sa všetko komplikuje a ľudia už nemôžu existovať bez morálky, aspoň proklamovanej.

Mnohí úprimne veriaci sa pojmu evolúcia vzpierajú, hrozia sa ho a vidia jeho možné zneužitie. Ale svoju evolúciu má nielen vesmír, nielen ľudské spoločenstvo, ale aj dejiny spásy už od samého počiatku. Veď o čom sú výroky o Utešiteľovi, ktorý k nám bude zoslaný, a o horčičnom zrnku, z ktorého vyrastie veľký strom?

Žijeme v čase, sme ohraničení časom, ale Boh je nad časom, on je naozaj alfa a omega, začiatok i koniec. Poznávame ohraničenia svojej vôle a uvedomujeme si, že ani základné životné procesy nemôžeme často vlastnou vôľou ovládať.

Chápaniu svojich ohraničení a reálnej pokore sa teda učíme v procese poznávania Boha a jeho vôle, a inou cestou sa k múdrosti a rozumnosti nedostaneme, ani ako jednotlivci, ani ako spoločenstvá, ktoré chceme privádzať k čo najvyššej dokonalosti. Toto naozaj často chápu lepšie tí menej schopní, tí, ktorým sa až tak nedarí. Dlhoročný výskumník mozgu František Koukolík otvorene tvrdí, že ľudská hlúposť nezávisí od inteligencie, vzdelania a iných schopností, ale je rovnomerne rozložená nezávisle od výšky IQ. Zo skúsenosti aj my poznávame, že tí, čo sa cítia najmúdrejší, sú práve tí najhlúpejší.

Modlitby a snahy o pochopenie toho, čo dokážeme a čo už nie, sú teda nielen počiatkom múdrosti, ale aj nevyhnutnou podmienkou, sine qua non, k záchrane nielen našej osobnej, ale aj k záchrane rôznych spoločenstiev a v konečnom dôsledku aj celého ľudstva. Tieto procesy v priebehu dejín defilujú pred našimi očami a stále jasnejšie vidíme príčiny i dôsledky nešťastných rozhodnutí našej skazenej a nedokonalej vôle.

Môžeme sa vŕtať v Biblii, kritizovať ju, aj spochybňovať inteligenciu a morálku svätcov a prorokov, ale ak neponúkame nič lepšie ako oni, tak láskavo držme hubu a krok. Vyjadril som sa síce trochu vulgárne, ale skromne a pokorne.

Na záver si uľavím myšlienkou, že nám nepomôžu a nezachránia nás akési synodálne cesty-necesty, ale poctivé a pravdivé skúmanie Božej vôle. Ani pravú vieru a pokoru nemôže riadiť a určovať naša opovážlivá a hlúpa vôľa, ale len pokorné skúmanie a prijímanie vôle Božej.

 

Vlado Gregor


::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

2 komentáre:

  1. Anonymný6.4.22

    Myslím si, že prirodzenou túžbou človeka je aj túžba po usporiadanom a morálnom živote. Problémom je, že niekedy uhne z morálneho správania, čo sa nazýva hriechom a ten možno napraviť, ako nás na to upozornil Ježiš Kristus pokáním. My viac požadujeme aby sa iní správali morálne, svoje prehrešky si dokážeme tolerovať a ospravedlňovať. Preto platí to čo povedal Platón: Najväčšie víťazstvo je víťazstvo nad sebou samým. Tragédiou je, keď amorálnosť sa toleruje nielen u jednotlivcov, ale aj v rodinách, skupinách, spoločenstvách, spoločnostiach, štátoch a zákony chránia porušovanie morálneho zákona. Zdá sa mi, že súčasná cirkev sa usiluje tolerovať porušovanie Božieho zákona, čím sa sama vyraďuje z pozornosti verejnosti. V závere filmu pokánie sa autor pýta: Načo je cesta, ktorá nevedie do chrámu? a pýtam sa aj ja Načo je Cirkev, ktorá nevedie k Bohu a k spáse. Spasiť nás môže viera, ktorú dokazujú naše skutky, náš kresťanský život. My si vyberáme sami, čo sa nám z kresťanstva hodí a rozrieďujeme ho až sa celkom vytráca zo života ako jednotlivcov, rodín, spoločnosti, sveta. Tak to pozorujem aj v súčasnosti. Ale Ježišove požiadavky a Boží zákon treba prijať a zachovať v celku, Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v Nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. Mt 5, 19. Kiež sa nám darí prijať Božiu vôľu, ktorú nám Boh zjavuje v Sv. Písme, v tradícií Cirkvi v bratoch i vo svedomí. Len vtedy môže byť svet lepší a tým prispejeme aj k pokoju v rodinách, spoločnostiach i vo svete. Ľ

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný7.4.22

    Čo vlastne svojou vôľou chceme a môžeme dosiahnuť? Vôľa je obrazom ducha človeka. Môžeme mať vôľu pre cnostné a Bohom očakávané skutky, ale rovnako aj pre veľké lotrovstvá a zločiny. Konať vôľu Nebeského Otca už tu na Zemi, je to, k čomu nás smeruje vanutie Ducha Svätého, a žiadna svetská ani cirkevná synodalita tu nepomôže. Božia vôľa je
    záhadný pojem, ale vieme, že Vtelené Slovo je pravda o milosti a Boh sa s ňou stotožňuje a preniká svet každým okamihom, ako autor spomenul v predošlej úvahe, že je a aj bude Svetlom ľudí, ale tmy ho aj v súčasnosti ťažko dokážu prijať. Kto chce slúžiť všetkým v pokore a skromnosti, aby bol prvý podľa vôle Boha? Málokto, len svätci, proroci a mystici, ktorí často prešli zlyhaním a utrpením a skutočne spoznali svoju úbohosť a v pokore ju vyznali pred Bohom. Pyšní a zhýralí ľudia v dostatku nemajú takmer žiadnu šancu pochopiť svoju úbohosť pred Bohom a ako stojí v článku, s inteligenciou to moc nesúvisí, lebo aj hlúposť je dar od Boha, čo je dôvod na ich ospravedlnenie, lebo nevedia, čo robia (nenesú takú zodpovednosť, ako tí, čo zabíjajú, smilnia, ohovárajú, krivo svedčia, chytráčia, intrigujú a zvádzajú iných na hriech).

    Evolúcia nie je strašidlo, Boh ju vložil do stvorenstva podobne ako Slovo, ktoré svieti v tmách a tma Ho nepohltila (hriešni ľudia nespoznali ani neprijali, keď prišiel do vlastného). Boh do všetkých svojich diel vložil okrem tela aj dušu s duchom. Duchom sú potom všetky silové, komunikačno-informačné vzťahy realizované žiarením a teda svetlom, gravitáciou, alebo aj zvukom. Svetlo je len časťou spektra, ktoré obmedzeným zrakom dokážeme analyzovať, rovnako limitované je aj spektrum zvukové analyzované sluchom. Evolúcia v kódoch stvorenstva, akými sú aj rôzne DNA, majú v sebe implementované mnohé adaptívne algoritmy, ktoré vie správne prečítať a implementovať do kreovaného tela duch. Evolúcia je zvláštny proces naprogramovaný Bohom od počiatku. Nie je to proces čisto náhodný, ale takmer deterministický (je určený podmienkami, na ktoré sa potrebuje tvor adaptovať a tie sú dané vývojom okolitého prostredia, ktorého dynamika podlieha procesom najmä v tektonike a sopečnej činnosti zemského plášťa, ako aj v procesoch slnečnej aktivity a pádom nebeských telies na Zem).

    Voľby by sa dali tiež považovať za istú analógiu adoptívneho algoritmu v oblasti duše a ducha sociálnych systémoch, no nesmeli by byť vecou obchodu, keď si najbohatší zaplatia manipuláciu voličov a potom dosadzujú bábkové vlády, ktoré narobia viac škody než surová agresia a okupácia. Tento proces nás len viac zotročí. Určite je lepšie spoliehať sa na Boha a hľadať Jeho vôľu a nie plniť vôľu oklamaných ľudí (voličov), ktorí ani nevedia, že boli oklamaní. Mravci sú v tomto smere omnoho bezpečnejším spoločenstvom, nakoľko ich spoločenstvo nepozná, čo to je strach, alebo hriech, ako to aj autor uvádza, že podobné to je v primitívnej tlupe a či kmeni ešte prírodných ľudí, ktorí musia čeliť živlom okolitého sveta. Spoločenstvo má skôr charakter inteligentnej svorky lovcov alebo zberačov plodov, než civilizácie.

    Kristus vtelené Slovo, prišiel zachrániť hriešnych ľudí civilizácie, ktorá mu chcela patriť najprv vo vyvolenom národe, ale poblúdila v dôsledku pýchy, chamtivosti, slabej disciplíny a spoliehania sa na samospasiteľný rozumu viac, ako na Boha. Svojím verejným účinkovaním osvecoval ľudí a vysvetľoval v podobenstvách, ktoré sa nedajú prekrúcať, v čom je problém a ako ho riešiť. Tým výrazne vylepšil aj naše adaptívne algoritmy ducha človeka a civilizácie, ktoré potrebujeme ako soľ. Prisľúbil nám veriacim v Neho, po slávnom vzkriesení a na nebo vystúpení, pomoc Ducha Svätého, aby sme správne, presne a pravdivo pochopili všetko potrebné pre spásu. Toto nebolo možné pochopiť Jeho učeníkom v plnosti, kým bol prítomný medzi nimi v stánku ľudského tela. Bolo im treba sa na to všetko pozrieť znova svojím ľudským duchom z iného uhla, väčšej výšky a s dostatočným odstupom času. Mali v rukách kompas – Radcu a trpezlivú pomocníčku v núdzi – Matku Milosrdenstva, a to potrvá až do času ukončenia vykupovania hriechov.

    M. F.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.