 |
| Vlado Gregor |
Dejú sa teraz mnohé vážne, prelomové udalosti a mnohí sa trápime. Prakticky a niektorí aj teoreticky. Niekedy sa musia stať ozaj strašné veci, aby sa ukázalo, kto je kto – a nakoľko chybujeme v určitej miere takmer všetci. Takže s urážkami a výčitkami by sme sa mali mierniť aspoň vo sviatočných dňoch.
Čítal som nedávno svätého Bonaventúru, súčasníka
svätého Tomáša Akvinského, a zazdalo sa mi, že doctor angelicus nedostatočne vníma,
že slobodná vôľa je síce veľkým darom, ale aj zdrojom mnohých omylov.
Našťastie, Ježiš Kristus nám ukazuje cestu k náprave, zvlášť veľkonočnými
slovami a ešte viac skutkami.
Mnohí ľudia sú urážliví a nedotkliví,
nedovolia iným ani nevdojak skočiť im do reči. Ale, paradoxne, im vďačíme za
mnohé úvahy, ktoré vyslovíme alebo aj napíšeme ako oponentúru voči nim. Aj keď
v ich prípade bez výsledku, ale možno s úžitkom pre iných. Takto zložito sa
hľadá cesta k Pravde.
Každý má iné dary, iné chyby a iné veci, ktoré
ho trápia a mrzia. Aj keď je to niekedy nepríjemné, ba až tragické, očividne to
ináč nejde – a za všetko treba ďakovať Bohu.
Deo gratias!
Vlado Gregor
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Dovolím si pripojiť dve poznámky.
OdpovedaťOdstrániťPravdaže, slobodná vôľa je zdrojom mnohých omylov, a nielen omylov, ale niekedy aj fatálnych rozhodnutí. Lenže bez slobodnej vôle by človek nebol človekom! Myslím, že svätý Tomáš to vyjadril jasne a pravdivo.
Súhlasím: za všetko treba ďakovať Bohu. Vďačnosť je to, čo nám dnes veľmi chýba. V uplynulých troch desaťročiach sme mali skoro všetko, čo sme si zažiadali: slobodu slova, možnosť voľného cestovania, dostatok jedla, blahobyt, mier... A považovali sme to za samozrejmosť, nevážili sme si to. Za posledné dva roky viacerí precitli, zdanlivé istoty prestali byť istotami, mnohí však ešte stále nepochopili, že bez obety, námahy a vďačnosti sa k dobrému cieľu dostať nedá.