 |
| Milan Hodál |
Príbeh Titanicu
Hovoríme... aké krásne ráno...
a celý deň bude možno drámou
Vytešení... že to máme v suchu
a možno len krôčik od výbuchu
Dejiny sú plné bolestného kriku
možnože žijeme príbeh Titanicu
Noblesa v kajutách... bieda v podpalubí...
zákony peňazí... kastovanie ľudí...
Len ten správny vietor nesie ťa na vlne
a keď padáš dolu niet miesta na člne
Zmätok na palube...
v pozadí hrá nám hudba
Ešte na hladine
alebo kúsok od dna?
Tie isté kopance dávame dokola
tak sme si privykli že ani nebolia
Nakoľko je to vážne
a koľko z toho hráme?
Slepí a naivní
a sami na zozname...
Náš príbeh má možno nádych Titanicu
a možno robíme – pre nič – veľa kriku
A nečaká nás možno žiaden skrat
a možno je to presne naopak
Správy zo sveta
Rádio servíruje
krvavý biftek
ranných správ:
na muške je už
každý jeden z nás...
Len mocní v bezpečí
ostatní na dostrel
Smrtiace hlavice
zasiahnu každý cieľ...
Žiaľ aj dnes
v tomto storočí
nehanbíme sa
siahnuť po meči
Vojny a teror –
prešľap človečí...
Budúcnosť strachom
prerastená...
To ozaj ľudstvo
na viac nemá?!
::
Viac z tvorby autora: A tak máme nádej...
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Milan Milanovi! Vďaka za aktuálny príspevok! Milanko, teší ma, že zásobuješ svojimi príspevkami (epigramy, básne, aforizmy, poézia) takmer všetky slovenské periodiká vrátane Priestornetu, ako sú Literárny týždenník, Bumerang, Humorikon i ďalšie...Platí, trocha poézie nikoho nezabije!
OdpovedaťOdstrániť