Pripustili sme rozklad hodnôt

 

Ľudovít Košík

Je ešte východisko zo súčasných problémov?

Životné podmienky a pomery sa v posledných mesiacoch, týždňoch a dňoch rýchlo komplikujú. Správy hovoria o ohrozeniach nášho zdravia, života, o vojenskom konflikte za našou východnou hranicou, o vysokej inflácii a o hroziacom nedostatku energií. Pred voľbami vkladali mnohí nádej do súčasnej politickej reprezentácie, optimizmus sa však rýchlo vytratil a my hľadáme riešenia pre voľby komunálne a regionálne, ktoré nás o pár týždňov čakajú, a tiež riešenia pre najbližšie týždne a mesiace – ako žiť a prežiť zimu a zabezpečiť si základné existenčné potreby.

Zisťujeme, že pomôcť si musíme predovšetkým sami, spoliehať sa musíme predovšetkým na seba a svojich najbližších a sľubom politikov, ktorí nám tu od roku 1945 až do súčasnosti sľubovali, že vyriešia všetky naše problémy, že stačí sa na nich spoľahnúť a my si budeme šťastne a spokojne žiť, veriť nemôžeme. Dnes nie je treba veľa, aby sme sa presvedčili o tom, že nás klamali a klamú, že nie je možné im veriť, pretože majú na zreteli predovšetkým vlastné výhody a prospech. Spoločné pokladnice sú čoraz prázdnejšie a my budeme musieť čoraz viac premýšľať a tvrdo pracovať, pretože umelo vytváraný blahobyt, na úkor minulosti aj budúcnosti, je nenávratne preč.

Za mnohé si môžeme sami. Popierame princípy našej civilizácie, ktorá vyrástla na kresťanských princípoch, vďaka zodpovednému životu tisícov jednoduchých, pracovitých ľudí, ktorí statočne žili a pritom vytvárali a chránili hodnoty duchovné i materiálne, aby zabezpečili aj v ťažkých životných podmienkach dôstojný život sebe, svojím blízkym i všetkým okolo. Ktosi zboril základy, na ktorých táto civilizácia po stáročia prirodzene stála a úspešne fungovala.

Pohrdli sme múdrosťou, čestnosťou, spravodlivosťou, pravdou, láskou, obetavosťou... Najprv sme to spochybnili vnesením chaosu a neporiadku a dnes už v našej krajine aj v krajinách západnej Európy väčšina ľudí sa správa a žije tak, akoby Boha nebolo. Žiaľ, aj mnohí takí, ktorí sa ešte za kresťanov pokladajú, ale kresťanskými hodnotami v životnej praxi pohŕdajú.

Mnohí celé desaťročia žili z rozkladu hodnôt, ktoré spoločnosť, vrátane Cirkvi, pre dobro všetkých budovala, mnohí boli napojení aj na cirkevné peniaze, pritom žili z rozkladu Cirkvi, zo spochybňovania pravých hodnôt, hlásali akési nové učenie postavené na polopravdách a pohŕdali hodnotami, ktoré ohlasoval Ježiš.

Sme svedkami toho, že nielen v krajinách západnej Európy, kde úpadok kresťanstva nastal skôr ako v našej krajine, ktorú od toho paradoxne chránila železná opona, ale dnes aj u nás nastáva rozklad všetkého, čo tu fungovalo, a akoby to bolo zodpovedným jedno. Dnes utekajú viacerí od zodpovednosti, ktorú ešte pred pár mesiacmi prijali, možno nevedia ako ďalej. Z výpredaja a z  nepodložených dotácií, na ktorých sa svojím vkladom podieľame a ktoré aj tak budeme nútení splácať, sa fungovať trvale nedá.

Ak Cirkev dnes ešte niekde funguje, je to zásluha silne angažovaných a obetavých statočných jednotlivcov, ktorí sa nedajú zlomiť tlakom zvonku ani zvnútra. Ale či si to pripustíme alebo nie, faktom je, že sme svedkami úpadku Cirkvi v kvantite i v kvalite. Namiesto tvorivého človeka je tu bezduchá masa. Sme svedkami toho, že Cirkev z rozličných dôvodov opúšťajú naši potomkovia či rovesníci, hľadajú šťastie inde... Aj Cirkev zmenila taktiku, namiesto formovania tvorivého a obetavého človeka žijúceho svoj vzťah s Bohom vsadila na pokus stať sa príťažlivou na princípoch sveta. Pokúša sa upútať zážitkami, aktivitami, hudbou, krúžkami, stretnutiami... Ale život ide mimo nej.

Ježiš učil ľudí predovšetkým zodpovednému vzťahu k Bohu a životu s ním, životu podľa princípov Desatora a podľa jeho učenia lásky a obety. Žiaľ, kresťania dnes akoby boli bezduchou manipulovateľnou masou, ktorú sa niekto úspešne usiluje ovládnuť cez čudné médiá pre svoje nízke a prízemné ciele, ktoré s kresťanstvom nemajú nič spoločného. Namiesto toho, aby kresťania boli svetlom a soľou sveta, strácajú sa vo svete a v centrách konzumu a vytrácajú sa z chrámov. Mocní a bohatí podľa svojich chúťok manipulujú davom a vedú ho tam, kam ho potrebujú nasmerovať.

Pohrdli sme živou a žitou vierou, ktorá náš národ formovala prinajmenšom od príchodu sv. Cyrila a Metoda. Naša civilizácia vyrástla a vytrvala preto, lebo prijala živé kresťanstvo. Dnes ním mnohí otvorene pohŕdajú, iní ho tolerujú a niektorí na ňom parazitujú. Ale minulosť, vďaka Bohu, vymazať  celkom nedokážeme. A na nej môžeme budovať svoju prítomnosť a budúcnosť, inej cesty niet.

Ako povedal istý ekonóm, nové čudné experimenty nás vedú do priepasti, ktorej hĺbku dnes ešte nepoznáme; on to hovoril v materiálnej rovine, ja sa to pokúšam vidieť v rovine duše a ducha. Ak zoberieme vozu kolesá, voz nepôjde rýchlejšie, aj keby sme si to veľmi priali. Prirodzenosť nie je možné odstrániť bez negatívnych katastrofálnych dôsledkov.

Pohrdli sme vzdelaním, školy sú na biednej úrovni, kto sa chce vzdelávať, hľadá cesty v zahraničí alebo v samoštúdiu. Okrem najzákladnejších poznatkov a cudzích jazykov školy ponúkajú veľmi málo v oblasti prírodovednej i humanitnej. Tiež atmosféra v nich je dusivá. A kto sa dnes vzdeláva zodpovedne vo svojej viere?

Pohŕdame kultúrou, umením, tradíciami, a to, čo sem preniká zo Západu s veľkými dotáciami len degeneruje a degraduje. Aká je úroveň kresťanskej kultúry? Pohŕdame morálkou, chceme si žiť po svojom podľa vlastných predstáv a rozhodnutí, za ktoré odmietame preberať zodpovednosť.

Na čo čakáme?! Môžeme padnúť ešte hlbšie v našej biede? Aká je morálna úroveň našich rodín, nášho národa? Čo prezrádzajú štatistiky?

Veríte ešte stále táraninám o lepšej budúcnosti či svetlejších zajtrajškoch? Stačia vám pred voľbami sľuby politikov, alebo sa dokážete pozrieť na ich život, podľa akej morálky žijú, a na to, čo už dokázali pre spoločné dobro urobiť? Ak vás ešte bude niekto presviedčať, že všetko sa iste zmení a bude dobre, zvážte, či mu uveríte.

Jedine Pravda nás môže oslobodiť, ale my jej musíme uveriť a otvoriť jej dvere nášho srdca, napriek tomu, že je iná než naše predstavy o nej. Ona tu je a čaká, či ju prijmeme, alebo či ňou budeme pohŕdať. Bez nej nemôže do nášho života prísť ani Láska, ani Dobro, len egoizmus, a ten je zničujúci pre človeka, rodinu, národ, spoločnosť i svet.

Zamyslime sa, milí priatelia, komu a čomu uveríme, koho budeme počúvať a ako sa v budúcnosti zachováme. Dnes, keď už aj médiá prestávajú sľubovať úspešné a pekné zajtrajšky, ale sú plné správ, ktoré naháňajú strach, zvážme svoje konanie zodpovedne... „A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy“ (Mt 15, 14).

Ľudovít Košík

::

Prečítajte si: Vytriezvenie ešte len príde.

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.