Slovenský Mont Saint Michel volá o pomoc

 

Foto: Martin Miner

Ten náš slovenský Mont Saint Michel ohrozuje voda. Niežeby bol zaplavený, ale je situovaný pod úrovňou vodnej hladiny na východnom okraji VN (vodnej nádrže) Veľká Domaša, južne od obce Nová Kelča.
Je to Kostol sv. Štefana Kráľa, ktorý je jediným pozostatkom zatopenej obce Kelča. Ak by nebol chránený oblúkovitým kamenným valom, spodná časť tejto vzácnej sakrálnej stavby by sa ocitla pod vodou, a to by znamenalo jej definitívnu skazu. Barokovo-rokokový kostol s prvkami klasicizmu má za sebou pohnutú históriu. Prežil dve svetové vojny aj výstavbu vodného diela, no skutočnú hrozbu pre jeho existenciu priniesol až koniec 20.storočia. Ako k tomu došlo?

Kelča je jednou z obcí zatopených kvôli výstavbe VN Veľká Domaša, ktorá vznikla prehradením rieky Ondava pri obci Veľká Domaša v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Aj preto ten názov vodného diela. Jedným z dôvodov jeho vybudovania boli časté záplavy v tejto oblasti Ondavskej vrchoviny, avšak vytvorenie vodného diela prednostne sledovalo iné ciele. Jeho hlavným poslaním bolo zvýšenie stáleho prietoku vody pre priemyselné podniky Chemko Strážske a Drevokombinát Hencovce, ktoré boli vybudované po druhej svetovej vojne. Vodné dielo okrem toho malo zabezpečiť riedenie odpadových vôd z chemických prevádzok a tiež akumuláciu vody pre hydrocentrálu, ktorá mala každodenne dodávať do siete špičkovú elektrickú energiu. Popritom však vodné dielo zabezpečovalo aj protipovodňovú ochranu a postupom času plnilo aj iné účely, predovšetkým zavlažovanie pôdy na ploche 17 tisíc hektárov v oblasti pod vodným dielom, chov rýb či rekreačný turizmus.

 

Nič však nie je zadarmo a aj vodné dielo Veľká Domaša si vyžiadalo nesmierne obete obyvateľov regiónu, ktorý bol určený na zatopenie. Výstavba vodného diela spôsobila zánik šiestich pôvodných obcí: Dobrá nad Ondavou, Kelča, Petejovce, Trepec, Veľká Domaša a Valkov. Priehrada čiastočne postihla aj dve ďalšie dediny – Bžany a Turany nad Ondavou. V tých však museli zbúrať len časť domov, ktoré sa nachádzali v záplavovej oblasti. Osobitný údel postihol obec Kelča, ktorá síce bola tiež zaplavená, ale úplne nezanikla, len sa „presunula“ do vyšších polôh. Jej obyvateľstvo našlo nové príbytky neďaleko pôvodnej obce na brehu novovzniknutej priehrady. Tu bola vybudovaná „dcérska obec“ Nová Kelča, ktorá sa takto stala najmladšou na území Slovenska. 

 

Z pôvodnej obce Kelča, vďaka svojej polohe na vyvýšenom mieste nad obcou, ostal zachovaný len Kostol sv. Štefana Kráľa. A tu sa začína novodobá kalvária tohto vzácneho historického a kultúrneho objektu. Kým kostol slúžil aj po vybudovaní vodného diela svojmu pôvodnému poslaniu, zdalo sa byť všetko v poriadku. Lenže časom sa začal zhoršovať technický stav kostola v dôsledku spodnej vody, ktorá si aj napriek ochranným opatreniam našla cestu k základom sakrálnej stavby. Navyše, vzdialenosť a problematický prístup z obce Nová Kelča spôsobili, že si obyvatelia v roku 1993 postavili nový kostol priamo v obci. Kostol sv. Štefana Kráľa tak stratil svoj pôvodný liturgický význam a odvtedy nad ďalšou existenciou tejto vzácnej kultúrnej pamiatky visí otáznik. Kostol osirel a začal pustnúť. Svojmu pôvodnému účelu slúžil iba raz v roku v čase odpustovej slávnosti. Našťastie, skupina zanietených rodákov vytvorila občianske združenie Stephanus, ktoré začalo vyvíjať snahy na jeho záchranu. Počas letnej sezóny ho začalo sprístupňovať verejnosti a organizovať kultúrne akcie a zbierky na financovanie udržania a najnevyhnutnejších opráv objektu. V súčasnosti túto úlohu prevzala obec, ktorá má kostol v erbe ako pamiatku na svoju historickú predchodkyňu.

 

Kostol sv. Štefana Kráľa je národná kultúrna pamiatka.  Dal ho postaviť barón Wolfgang Vecsey a od jeho vysvätenia v roku 1780 až do roku 1993, teda 213 rokov, sa v ňom pravidelne konali bohoslužby. Barokovo-rokokový jednoloďový kostol s polkruhovým uzáverom presbytéria a širokou dvojvežovou štítovou fasádou má hlavný oltár a dva rokokové bočné oltáre. V interiéri dominujú štukované barokovo-rokokové ornamenty na klenbových poliach. Súčasťou interiéru bola aj mramorová krstiteľnica, ako aj večná lampa či liturgická súprava. 

Svojou lokalizáciou v blízkosti VN Veľká Domaša kostol dominuje svojmu okoliu a je objektom záujmu  nielen turistov, ale aj maliarov či fotografov. Stal sa aj miestom, kde návštevníci spomínajú na svojich príbuzných a známych, ktorí zahynuli vo vodách Domaše. V súčasnosti sa v kostole stretávajú veriaci každú sobotu pri bohoslužbách aspoň počas letnej turistickej sezóny. Odpustová slávnosť sa koná pravidelne v okolí sviatku sv. Štefana Kráľa – 16.augusta. Od roku 2019 môžu turisti obdivovať kostol aj z paluby výletnej lode Bohemia.

 

Tým, že tento sakrálny objekt prišiel v roku 1993 o svoju farnosť, sa jeho ďalšia existencia výrazne skomplikovala. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že to nie je jediný kostol bez farnosti. V súčasnosti už mnoho kostolov len smutne stojí bez využitia a spomína na časy svojej zašlej slávy. Budovy kedysi plné života čakajú na to, aby sa do nich život vrátil. A je na nás pokúsiť sa nájsť im primerané využitie. Konkrétne v tomto našom prípade by to mohlo byť využitie hlavne v rámci cestovného ruchu, či ako akési múzeum zatopených obcí, koncertná či výstavná sieň, samozrejme aj s využitím podľa pôvodného účelu, a tým je Boží kult, lebo aj keď sa všeličo pozmení, kostol svojou architektúrou a zariadením vždy bude a má pripomínať prítomnosť Boha vo svete.

Možností je viac a aj v tomto prípade platí: kto chce, hľadá spôsoby...Otázka znie, či existuje niekto, kto chce kostol zachrániť a je ochotný urobiť preto nevyhnutné kroky aj za cenu námahy a výdavkov.

 

 

Karol Dučák

Autor fotografií: Martin Miner (OZ Stephanus)