Rozprávka o niekom, kto nevedel, kým je

 

Martin Jančuška

„A ty si kto?“ zvedavo sa opýtal zajačik, posadiac sa na zadné labky, a pohýbal tri razy noštekom hore dolu.

„No, ja som predsa Dedo Mráz.“

„Ty si Dedo Mráz? Ty si skutočný Dedo Mráz? Naozajstný?“

„Áno, naozajstný.“

„A čo robíš v lese? V našom lese?“

„Ja som v každom lese, ale len v zime.“

„To viem, že si v lese, ale čo tu robíš?“

„Ani sám neviem, zrazu som tu.“

„A čo máš na chrbte?“

„Batoh.“

„A čo máš v batohu?“

„No predsa darčeky.“

„Darčeky? Pre koho?“

„Predsa pre deti.“

„Ale veď v lese nie sú žiadne deti. Čo by tu aj robili, keď je všade plno snehu. Pomedzi stromy sa zle lyžuje. Tak čo by tu deti robili?“

„Idem tadiaľto k deťom a nesiem im darčeky.“

„Darčeky? Z lesa? Od koho?“

„Ako to mám vedieť, od koho. Ja len nesiem darčeky.“

„Ty si akýsi čudný. Zrazu si v lese, máš batoh s hračkami, nevieš od koho, a rozdávaš ich deťom. Odkiaľ si prišiel?“

„Ako to mám vedieť? Vie každý, odkiaľ prišiel? A čo sa ma toľko vypytuješ? Ja sa ťa na nič nepýtam. Buď dobrý a dám ti darček.“

„A čo robí dobrý zajac?“

„No, dobrý zajac poslúcha, netára sa po cudzích poliach a záhradách...“

„Tak podľa teba mám zdochnúť od hladu, potom budem dobrý?!“

„To nie, ale nepatrí sa kradnúť.“

„ A ty máš odkiaľ toľko darčekov, neukradol si ich niekde náhodou?“

„Čo ti to napadá? Ja, Dedo Mráz? Dedo Mráz predsa nikdy nekradne.“

„Tak odkiaľ máš tie darčeky?“

„Neviem, jednoducho ich mám. Čo sa ma toľko vypytuješ?“

„Lebo chcem všetko vedieť. My zajace musíme byť zvedavé... A poviem úprimne, vyzeráš ako šašo.  Aj čiapku máš ako šašo.“

„Si odporný, zajac! Takto sa so mnou ešte nikto nerozprával!“

„Samozrejme, že nie, keď sa vieš pretvarovať.“

„Ja že sa pretvarujem?!“

„Ty si celý pretvorený. Hanbil by som sa takto klamať, Dedo Ľad!“

„Dedo Mráz! Som Dedo Mráz!“

„My zajace nepotrebujeme žiadneho Deda Mráza. My vieme, že v zime chodí Mikuláš. Svätý Mikuláš! Počul si, Dedo Ľad? Tak čo tu chceš? Prečo nechodíš spolu so Svätým Mikulášom? Možno by si sa od neho niečo naučil.“

„Čo napríklad?“

„Ako sa neklame!“

„A čo ja klamem?“

„Tak prečo nechodíš spolu s Mikulášom? Prečo chodíš bez neho? A poviem ti ešte voľačo. Deti nepotrebujú len tvoje hračky a cukríky! Potrebujú lásku. A o tom učí Svätý Mikuláš, ktorého si odstrčil.

Dedo Mráz sa zamyslel. Zosmutnel.

„Čo mám teraz robiť? Som náhrada, trápna náhrada.“

„Povedz deťom pravdu! Povedz im, že si sa vopchal do úlohy Svätého Mikuláša a že darčeky nie sú všetko. Že si dokonca chcel vytlačiť z pamäti ľudí i narodenie malého Ježiška. Aby ti odpustili. A povedz im, že to nebol tvoj nápad, ale nápad dospelých, ktorí odvrhujú všetko, čo napomína ich svedomie, aby nakoniec zničili aj lásku. Preto vymýšľajú hlúpe a primitívne náhrady. Ale neuspejú, lebo Vianoce nie sú len sviatky pokoja a mieru. Vianoce sú pripomienkou chvíle, keď Boh zostúpil medzi ľudí... Všetko sa dá napraviť. Márnotratný syn tiež odišiel od svojho otca, a vrátil sa!“

 

Martin Jančuška