Spoločnosť v kríze (Nástup temnoveku)

 

Realita dneška je neradostná a nič na tom nemení ani technický pokrok a hospodárska prosperita časti ľudstva. Niektorí myslitelia konštatujú, komentujúc súčasnú krízu, že po stredoveku neprišiel novovek, ale temnovek. Vedecko-technický pokrok nebol zosúladený s duchovnými potrebami človeka, ba zdá sa, že ide proti nim. Vzniká nezdravé napätie a hodnotový zmätok. Prorokov, mysliteľov, kňazov a kazateľov nahradili „odborníci“, ktorí síce – ako to múdro vyjadril František Xaver Šalda – vedia, ale nevidia, súc v zajatí materialistickej krátkozrakosti. Takíto odborníci nemajú zmysel pre jednotiaci celostný pohľad, pre živú syntézu a obzor viery, prejavuje sa u nich „modloslužba faktickosti“. Pestujú vedu, ktorá nemôže dať ľuďom to, čo najviac potrebujú, teda mravný príklad a vzor: „Človek nežije a nemôže žiť z formuliek, z litier, z cifier ani z ničoho iného nakopeného výlučne materiálnym poznaním. To všetko sú len podmienky, ktoré musia byť oživené duchom a ním premenené v mravnú a tvorivú energiu“ (František Xaver Šalda: O umení, kultúre a spoločnosti).

Konzumná spoločnosť nevenuje dostatočnú pozornosť exaktne síce nezmerateľným, no predsa nadovšetko dôležitým kultúrnym a etickým hodnotám. Alebo vymýšľa akési nové hodnoty, ktoré sa však skôr či neskôr ukážu ako falošné. Takzvané odborné riešenia sú ako záplaty narýchlo našité na bujnejúce problémy – neliečia, iba zakrývajú. Prispieva k tomu virtuálna realita, vytvorená v priestore internetu, ktorá môže byť veľmi klamlivým zrkadlom, nehovoriac o šírení závislosti na iluzórnych predstavách a kontaktoch.

Novodobej mentalite, ktorá obľubuje nestálosť, vyhovuje prispôsobivá ideológia New Age. Jej prívrženci chcú vytvoriť nového človeka. Kardinál Sarah poukazuje na to, že vo svete vedy sa dnes bežne používa pojem „transhumanizmus“, ktorý má znamenať prechod k novému druhu existencie človeka uctievajúceho samého seba realizovaním nových myšlienok, poznatkov a možností. Kardinál to nazýva chimérou zrodenou z pýchy, ktorá je nebezpečná, pretože nesprávne vykladá, čo je to sloboda a dôstojnosť človeka: „Nové životné pravidlo znie: zabudni na nebo, aby si bol konečne úplne slobodný a aby si bol sám sebou“ (Robert Sarah: Boh alebo nič). Ibaže s myšlienkou na nebo človek pochováva aj dobro, krásu, pravdu – zlo sa vydáva za dobro, pravda je okresávaná podľa okolností.

 

* * *

Vladimír Palko napísal knihu Levy prichádzajú, v ktorej možno nájsť desiatky príkladov postupného rozkladania spoločenského systému v mene novej liberálnej budúcnosti. S tým súvisí vytláčanie kresťanstva z verejnej sféry a podporovanie konkurenčných ideológií a náboženstiev. Preto sa tak veľmi pestuje multikulturalizmus, podporuje sa imigrácia ľudí z neeurópskych kultúr do Európy. Všetky náboženstvá sú vraj rovnocenné, pritom sa neuznáva význam kresťanstva pri budovaní našej kultúry a civilizácie. Novodobí vykladači pravdy sú ochotní tolerovať – aj to so sebazaprením – iba „tolerantné kresťanstvo“, teda kresťanstvo rozriedené, pasívne, submisívne, ktoré nedokáže potlačiť „antropologickú kultúrnu revolúciu“.

Palko konštatuje, že táto revolúcia prináša závažné zmeny v nastavení spoločnosti, vrátane morálneho štandardu, a dodáva, že zmeny prebiehajú rýchlosťou, ktorá vyráža dych. Ešte pred polstoročím by napríklad predstava dvoch homosexuálov, ktorí si kúpia dieťa, aby ho mohli vychovávať, vzbudzovala všeobecný odpor, no dnes veľká časť ľudí na to hľadí ľahostajne. Inštitúcia rodiny je v ohrození. Kedysi bolo samozrejmosťou, že deti sa rodia v manželstve, teraz je to inak – v európskych krajinách sa stále viac detí rodí mimo manželstva, niekde je ich podiel dokonca nadpolovičný: „Ani Slovensko nie je výnimkou. Ešte v osemdesiatych rokoch sa rodilo mimo manželstva zhruba každé dvadsiate dieťa, dnes to bude čoskoro každé tretie“ (Vladimír Palko: Levy prichádzajú). Podobne nepriaznivý je vývoj rozvodovosti. Počet rozpadnutých manželstiev a rozbitých rodín rýchlo vzrastá. Ak pred niekoľkými desaťročiami bolo rozvedené približne každé desiate manželstvo, v súčasnosti je to takmer každé druhé. Najhoršie je, že tento trend začína byť všeobecne akceptovaný. Kultúrna scéna sa prejavuje nekultúrne a široko propaguje voľné zväzky, sexuálnu promiskuitu a všelijaké čudesné formy spolužitia, ktoré majú nahradiť manželstvo a normálnu rodinu.

Revolúcia, ktorej sme svedkami, je antropologická. Zameriava sa na človeka, ale nepomáha mu, nerobí ho lepším ani šťastnejším. Predostiera mu zlé vzory a pomýlené koncepcie. Láka ho na návnadu slobody, aby ho napokon „oslobodila“ aj od objektívnej pravdy: „Čo je pravda? Táto opovržlivá otázka Pontského Piláta je krédom revolúcie“ (Vladimír Palko: Levy prichádzajú). Stierajú sa rozdiely medzi rozumným a nerozumným konaním, lebo niečo také ako Boží zákon sa neuznáva. A kríza sa prehlbuje.

Výrazným krízovým znakom je neistota, vyplývajúca zo zahmlievania základných pojmov a právd. Pat Buchanan hovorí o chýbajúcej morálnej istote, ktorá by ľudí viedla k jasným rozhodnutiam a občianskej odvahe. Väčšina sa bojí – napriek proklamovanej slobode slova – vyjadriť otvorene svoj názor. Kombinácia ekonomických a politických tlakov vedie jedinca do neslobodného postavenia – je to nesloboda paradoxná, paradoxná svojou hybridnosťou, dvojtvárnosťou.

Buchanan hovorí aj o „mravnej hnilobe“, rozkladajúcej euroamerickú civilizáciu. Neustále obviňovanie – politicky motivované a účelové – z rasizmu, homofóbie, fanatizmu či extrémizmu spôsobilo ujmu tradičnému hodnotovému poriadku. Zdravý rozum ustupuje takzvanej politickej korektnosti, normálnosť ustupuje nenormálnosti. Najviac je tým postihnutá nová generácia, ktorá už vyrástla v atmosfére zvrátených predstáv – všade sa stretáva s obscénnosťou, hrubosťou, pornografiou, a nič iné prakticky nepozná. Mnohé zvrátené tézy sa stali súčasťou štátnej politiky, boli zapracované do zákonov a ich propagátori tvrdia, že už nemôžu byť vzaté späť, lebo by šlo o porušenie ľudských práv. Ide vskutku o trúfalý experiment: „To, čo skúšame, je naozaj smelé. Západný človek sa rozhodol, rovnako ako Lucifer a Adam, neposlúchať Boha a myslí si, že sa sám sebe môže stať Bohom a že to zostane bez následkov. Západný človek zavrhnutím kresťanstva hovorí: Prostredníctvom lekárskej a biologickej vedy sme sa naučili, ako zachraňovať život, ako predlžovať život, ako ho vytvárať a klonovať... Naša globalizovaná ekonomika sľubuje blahobyt všetkým prostredníctvom voľného trhu a slobodného obchodu. Globálna demokracia nám prinesie svetový mier... Boh bol dobrým letovým inštruktorom, dnes ho už však nepotrebujeme. My preberáme riadenie“ (Patrick J. Buchanan: Smrť Západu).

 

Ján Maršálek

(Úryvok z knihy Spoločnosť bez svetla, ktorá vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum.)