Naša púť do Svätej zeme

 

Ľudovít Košík

(17. až 24. februára 2023)

Po siedmych rokoch som sa rozhodol znova putovať po najsvätejších miestach tohto sveta, kde prežil svoj život Pán Ježiš Kristus. V piatok 17. februára sme sa s mojím štrnásťročným synovcom Tomášom v skorých hodinách na bratislavskej hlavnej stanici stretli s pani Vierkou z cestovnej kancelárie a naším sprievodcom Antonom Solčianskym, aby sme sa dostali na letisko vo Schwechate, kde sa k nám pripojili ďalší pútnici a letom do Tel Avivu sa začala naša spoločná púť, ktorej sa zúčastnilo päťdesiat pútnikov.

Po prílete sme sa presunuli k autobusu, kde nás čakal šofér Ahmud, ktorý nás počas celej púte bezpečne vozil po cestách Izraela a Palestíny, čo v tamojšej hustej a chaotickej cestnej premávke a na úzkych cestách vôbec nebolo jednoduché. Naše ďalšie kroky smerovali do Národnej svätyne Izraela v Beit Shemesh, kde sme slávili svätú omšu a zverili svoju púť do rúk Panny Márie. Večer sme sa ubytovali v Betleheme v Nativity hoteli, ktorý nám poskytoval ubytovanie a polpenziu, okrem jednej noci v Nazarete, počas celej púte.

V sobotu sme skoro ráno smerovali do Jeruzalema a deň sme začali svätou omšou v kostole Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema v časti Betfage. Prešli sme cez Olivovú horu, zastavili sme sa pri kostolíku Dominus Flevit – Pán zaplakal, pozerali sme sa na centrum Jeruzalema a pozostatky Jeruzalemského chrámu, Zlatú bránu, ktorá je zamurovaná, miesto obklopené hrobmi mnohých Židov. Pokračovali sme na mieste, kde Ježiš naučil učeníkov modlitbu Otče náš a v niekoľkých jazykoch sme sa ju aj spoločne pomodlili – vďaka tabuliam s textom modlitby, ktoré sú v tamojšom kostole i v jeho nádvorí umiestnené.

V ortodoxnom kostole Zosnutia Panny Márie sme si uctili jej ikonu. Zastavili sme sa pri hrobke prorokov Malachiáša, Zachariáša a Agea. Prešli sme Getsemanskou záhradou a mali sme možnosť modliť sa v kostole, na mieste, kde sa Ježiš potil krvou. Autobus nás potom previezol na opačnú stranu Jeruzalema, a tu sme navštívili Večeradlo a spoločne sme sa modlili desiatok ruženca svetla a uvažovali o Ježišovej poslednej večeri. Boli sme upozornení na hrob kráľa Dávida a prešli sme ku kostolu Petrovej zrady, kráčali po schodoch, ktorými iste kráčal mnohokrát aj Ježiš. Vďaka vyvýšenému vyhliadkovému miestu sme so pozreli opačnú časť Jeruzalema, na ktorej sme boli v doobedňajšom čase. Následne sme sa presunuli k budove izraelského parlamentu a náš sprievodca nám pri symbole Izraela, sedemramennom svietniku s reliéfmi z dejín izraelského národa, povedal, že Izrael nemá ústavu, má dvanásť zákonov, ktoré vychádzajú zo Starého zákona. Pred západom slnka sme ešte navštívili púšť pri Betleheme s výhľadom na Mŕtve more.

V nedeľu sme boli po celý deň v mieste Ježišovho narodenia, v  Betleheme. Svätú omšu sme slávili v novom kostole pri Jaskyni mlieka. Kostolík predstavuje podľa legendy miesto, kde sa schovala Panna Mária pri úteku do Egypta a zatiaľ čo dojčila Dieťa, kvapka z jej mlieka padla na skalu, čím jaskyňa úplne zbelela. Jaskyňa, premenená na kaplnku, sa stala cieľom pútí matiek – aj moslimiek, ktoré prosia o dar dieťaťa. Tu sme mohli napísať svoje úmysly, za ktoré sa tu rehoľné sestry pred vystavenou Sviatosťou oltárnou modlia. Na vybudovanie nového kostola prispeli aj Slováci. Navštívili sme aj Baziliku Narodenia Pána, aj Jaskyňu narodenia, taktiež kostol sv. Kataríny Alexandrijskej i miesto, kde žil a bol pochovaný sv. Hieronym; nakúpili sme si suveníry a prešli sme sa súčasným Betlehemom.

Pondelok patril znova Jeruzalemu, návšteve Baziliky Božieho hrobu. Uctili sme si miesto, na ktorom stál kríž, kameň, kde Ježiša natierali masťami, miesto, kde sv. Helena našla Kríž, čas sme venovali prehliadke a modlitbe. Nasledovala prechádzka Jeruzalemom, prechádzali sme ulicou s množstvom predajných stánkov. Svätú omšu sme mali v kaplnke Ježišovho bičovania. Navštívili sme kostol sv. Anny s výbornou akustikou i jeho podzemné priestory, navštívili sme múzeum rehoľných sestier, ktoré boli pôvodne židovského náboženstva, a mali  sme možnosť vidieť, ako bol Jeruzalem zásobovaný vodou. Tiež sme boli na mieste, kde bol väznený Ježiš a Barnabáš. Ešte raz sme mali možnosť navštíviť Baziliku Božieho hrobu a spoločne s františkánmi sa pomodliť krížovú cestu v latinčine. V katedrále Jeruzalemského patriarchátu sme sa na záver dňa spoločne pomodlili krížovú cestu v slovenčine.

V utorok sme navštívili Betániu a kostol na mieste domu Marty, Márie a Lazára, ktorého Ježiš vzkriesil. Presunuli sme sa na púšť s výhľadom na ortodoxný kláštor, ktorý sa tam nachádza. Pri rieke Jordán sme si obnovili krstné sľuby. V Jerichu sme mali vo františkánskych priestoroch katolíckej školy svätú omšu a priestor na obed. Znova prechod púšťou a zastávka s pohľadom na iný kláštor v púšti a kúpanie v Mŕtvom mori.

Na popolcovú stredu sme sa presúvali do Galiley. Zastavili sme sa na vrchu Karmel a pripomenuli si zázračné zapálenie obety Eliáša a jeho boj s kráľom Achabom a jeho pohanskou manželkou Jezabel. Niektorí vyšli a ostatní sa vyviezli taxíkmi na vrch Tábor, kde sa Ježiš premenil pred zrakom Petra, Jakuba a Jána, modlili sme sa k kostole Premenenia Pána, postavenom podľa projektu Antonia Barluzziho, talianskeho architekta, ktorý projektoval viaceré kostoly vo Svätej zemi. Ubytovali sme sa, navštívili sme kostol sv. Jozefa na mieste domu, v ktorom Svätá rodina bývala a kde mal Jozef svoju dielňu, ako aj Baziliku zvestovania, kde sme mali svätú omšu s udelením popolca.

Vo štvrtok sme mali prvú zastávku v Káne Galilejskej, kde si manželia, ktorí tvorili asi polovicu účastníkov našej púte, obnovili manželské sľuby, potom sme boli v kostole na mieste, kde Ježiš rozmnožil päť chlebov a dve ryby a nasýtil zástupy, pri kostole Petrovho primátu, ktorý navštívili aj pápeži Pavol VI. a Ján Pavol II., sme slávili svätú omšu. Navštívili sme Horu blahoslavenstiev, breh Genezaretského jazera, niektorí poobedovali Petrovu rybu, plavili sme sa po jazere. Zaujímavé bolo archeológmi odkryté mesto Kafarnaum, kde Ježiš uzdravil Petrovu svokru, sú tam zrúcaniny synagógy zo 4. storočia, postavenej na mieste tej, ktorú navštevoval Ježiš, a presklený moderný kostol posvätený v roku 1990.

V posledný deň našej púte – piatok – naše kroky smerovali do Ein Karemu, kde sme slávili svätú omšu v kostole Navštívenia Panny Márie, prezreli sme si aj kostol svätého Jána Krstiteľa, uctili sme si miesto narodenia, postáli sme pri studni a modlili sa Magnifikat i Benediktus.

Cestou k letisku sme mali ešte zastávku v Abu Ghosh. Bazilika vzkrieseného Pána je jedinečná  tým, že na tomto mieste bola dvadsať rokov uložená Archa zmluvy – prenosný svätostánok zhotovený Izraelitmi, s dvoma tabuľami Desatora, Áronovou palicou a mannou; tiež je to miesto podľa legendy spájané s Emauzskými učeníkmi. Baziliku postavili križiaci a je v nej výborná akustika, o čom sme sa pri speve presvedčili.

Púť po miestach spojených so životom Ježiša Krista nás duchovne obohatila. Telesne unavení, ale posilnení vo viere sme pricestovali vo večerných hodinách lietadlom do Viedne a odtiaľ do svojich domovov. Účastníkmi našej púte boli ľudia vo veku od desať do osemdesiatjeden rokov: slovenskej, českej a chorvátskej národnosti, i kňaz z Nigérie pôsobiaci v Rakúsku, viacero detí, ktoré mali vtedy prázdniny. Treba vyzdvihnúť vysokú disciplínu a dochvíľnosť pútnikov i to, že nenastal žiadny vážny problém, ktorý by bolo potrebné riešiť.

Vďaka Bohu za ochranu a ostatným pútnikom za vytvorenie skutočného živého spoločenstva!

 

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu.

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).