Prinášame malú fotoreportáž z malej (asi sto ľudí) spomienky na Sviečkovú
demonštráciu (35. výročie).
Väčšina rečníkov nezabudla spomenúť
blahodarnosť vstupu Slovenska do NATO a EÚ. To však nebolo hlavnou myšlienkou
a cieľom prelomovej manifestácie v roku 1988!
Ferko M. stihol ešte aj napľuť na Janka Č.
Veľký potlesk zato nezožal, ako napokon ani ďalší prominenti...
Žiaľ, takto smutne bol pripomenutý statočný odkaz veľkej historickej udalosti.
Text: Vlado Gregor
Foto: Pavel Duraj
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Ako priamy účastník sviečkovej demonštrácie 25. marca 1988 sa pri tom, kto si jej účinky privlastŇuje a aktívne sa zúčastňuje na jej oslavách sa takmer hanbím, že som tam bol. Keby som vedel ako bude dnešná situácia spoločenská, politická, kultúrna, cirkevná vyzerať, určite by som nešiel. Ak som sa vtedy nechal polievať smradľavou vodou a stláčať policajnými autami tak som predpokladal, že ak príde zmena a ten socialistický rozklad hodnôt nahradí konštruktívna spoločnosť založená na budovaní spoločného dobra a na hodnotách, ktoré budujú osobnosti i spoločnosť. Dnes vidím i z tých osláv, že deformáciu socialistickú nahradila deformácia liberalizmu a vôbec sa nečudujem ľuďom, ktorí volajú po návrate pomerov pred novembrom 89 aj keď cesta späť nie je možná. Som sklamaný a oklamaný, aspoň sa takto cítim. Aj tak nestrácam nádej, že Pán Boh si riešenie nájde i keď to môže byť riešenie bolestivé a ťažké. Národy vznikajú aj zanikajú, zatiaľ len Izraelský národ pretrval tisícročia a tiež bol často neverný. Boh je naša nádej a ochrana. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť