Kam sme sa to dostali?!

 

Vlado Gregor

Človek sa často cíti stratený v zložitosti tohto sveta a občas ho ovládne strach a negatívne odsudzovanie iných ľudí. Sú dokonca režimy, ktoré sú založené na strachu a izolácii; mali sme tu taký režim. Také prísne a regulatívne režimy majú svoje výhody a istoty, ale faktom je, že mnohým nedajú dýchať, aj celkom zbytočne, a nakoniec nevyhnutne padnú. Lebo aj ten najmenší človiečik občas potrebuje vyjadriť nielen svoje pocity a pochybnosti, ale aj konkrétne krivdy a obmedzenia, ktoré zažíva.

Mocenské vákuum vydrží vždy len krátko, počas „štrngania kľúčov“, a reálne vlastne neexistuje, lebo noví mocnári sa už dopredu chystajú vládnuť a zisky a posty sa určujú aj v iných centrách, nielen v tom našom.

Nedávno sme si pripomenuli 35. výročie Sviečkovej manifestácie, na ktorej sme videli veľkú odvahu mnohých a užívali sme si veľké nádeje, ktoré sa rozrástli v nasledujúcom roku 1989. Na tohtoročné spomienkové stretnutie prišlo asi sto ľudí, a ak odrátame vojakov, policajtov a skautov, tak možno len päťdesiat. Čím to je, že prišlo k strate nadšenia a k nárastu znechutenia? Asi aj tým, že väčšina si uvedomuje, čo môže od rečníkov a nových papalášov čakať. Očakávanie sa splnilo. Nové „elity a celebrity“ nezabudli pri výročí spomenúť blahodarnosť vstupu do NATO a EÚ, ale ich podivné programy a metódy neboli spomenuté vôbec. Pritom je zrejmé, že vstup do takýchto organizácií nebol cieľom onej prelomovej manifestácie z roku 1988.

Kam sme sa to dostali, nadšení, nezištní a pravdiví kresťania?! Prestali sme už takými byť, alebo sme takí nikdy neboli? Našťastie, dnešní prominenti veľký potlesk nezožali, iba si užili „k pocte zbraň“ od prítomných silových zložiek. Pane, zmiluj sa nad odkazom takto smutne oslavovanej udalosti.

Boj dobra a zla teda pokračuje a je zložitejší, ako sme si v tom sviečkovom roku mysleli. „Formujem svetlo a tvorím tmu, spôsobujem blaho a utváram nešťastie, ja som Pán, čo robím toto všetko“ (Izaiáš 45, 7). Áno, formálna sloboda a hoci aj tie najlepšie zákony nie sú zárukou, že vysnená demokracia bude naozaj fungovať pre blaho všetkých alebo aspoň väčšiny. Musí byť totiž funkčná aj koalícia, aj opozícia a v ich vzťahu musí existovať prevaha zdravého rozumu a tolerancie, po staršom odpúšťania a reálnej pokory. Opakom demokracie – a občas jediným východiskom z jej zlyhania – je diktatúra, v lepšom prípade osvietená. Vrátiť sa k užitočným demokratickým pravidlám je asi možné len vtedy, keď sa celkom konkrétne nedostatky a zablúdenia odstránia alebo aspoň pomenujú.

Sme niekedy v pokušení kritizovať Boha za to, akým spôsobom stvoril a akým udržuje svet. Uvedomme si však, že vesmír existuje síce dlho, ale je to nič proti večnosti. Kto sme my, ktorí tvrdíme, že by sme svet vedeli urobiť ináč a lepšie a dať ľuďom viacej slobody a možností rozhodovania? Ak si to naozaj myslíme, sme hlupáci, namyslenci a v horšom prípade služobníci satana.

Každý máme svoje problémy a starosti, ale uvedomme si, že máme na tomto svete len obmedzený čas, a predsa je to dobrý pocit snažiť sa pochopiť, ako všetko okolo nás funguje a občas aj nefunguje. A za túto možnosť neprestávajme byť Bohu vďační.

Deo gratias!

 

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Bludy a nezmysly šíria ľudia, ktorí nenávidia kresťanstvo.

::

Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite svoj názor...
(redakčný dotazník)