Raj na zemi?

 

Ľudovít Košík

Približujú sa predčasné voľby. Za posledné volebné obdobie sme zažili zo strany našej vlády a parlamentných strán, ich poslancov, ministrov a predstaviteľov všeličo možné aj nemožné a na mnohé si radšej ani nechceme spomínať a myslieť. Nemali by sme však na všetko zabudnúť a kývnuť rukou, zvlášť ak sa rozhodujeme, komu zveríme zodpovednosť za správu vecí verejných, ale mali by sme zvážiť nielen ponuku médií, plagátov, sľubov, ale aj to, kto sa ako v uplynulých volebných obdobiach k nám správal, ako plnil svoje sľuby, ako spravoval veci, za ktoré mal niesť zodpovednosť, či nezasahoval do nášho života viac než bolo v jeho kompetenciách, či nás neobmedzoval v základných ľudských a občianskych právach a slobodách, či zodpovedne spravoval materiálne statky, ktoré mal v kompetencii.

Sme zas o niečo starší, unavenejší, chudobnejší – a mali by sme byť aj múdrejší a zodpovednejší. Ak nie sme, je to predovšetkým našou vinou. Rozum nám nikto lievikom nenaleje. Ak sme podľahli vidine lacných riešení, demagógii a podvodu, je to aj naším zavinením.

Raj na zemi nevybudujeme a keď nám ho niekto sľubuje a my tomu veríme, je to naša naivita a hlúposť, na ktorej bohatnú a získavajú iní. Nevybudujú nám ho politici ani oligarchovia, ani žiadni protagonisti nového sveta, ktorí nám ho pod rôznymi zámienkami sľubujú a pokúšajú sa nás získať pre svoje čudné projekty, aby nás oklamali, okradli, podviedli, degenerovali a ponížili.

Ak onen raj na zemi nevybudoval komunistický systém, ktorý nám násilne vnucoval svoj program, nevybuduje ho ani súčasná liberálna úderka, ktorá si robí nárok robiť rozhodnutia za nás ešte agresívnejšie, a budovať svet bez duchovných hodnôt a bez Boha. To by sme mali zobrať na vedomie, aj keď sme niektorým na smiech a pri pohľade na nás si klepú na čelo, že asi nie sme normálni, sme zo stredoveku, čudní, chorí...

Ak niekto sľubuje raj na zemi, určite klame a je len na našu škodu, ak mu veríme a zverujeme mu zodpovednosť za veci, ktoré patria do našej kompetencie. Správa vecí verejných patrí do rúk občanov a volení predstavitelia tu nie sú na to, aby ovládali a manipulovali voličov, ale sú tu pre občanov a mali by rešpektovať ich vôľu.

Žiaľ, keď mali voliči pred časom možnosť v referende vysloviť nedôveru vláde, neurobili tak, na vlastnú škodu. Myslím, že mnohým problémom, ktorým čelíme dnes, sa dalo predísť alebo ich aspoň zmierniť. Ak niekto hovorí, že v našej spoločnosti všetko funguje, len s nejakými drobnými chybami krásy, a chce, aby strany, ktoré zdevastovali našu krajinu v uplynulých takmer štyroch rokoch, pokračovali vo vládnutí, tak pochybujem o jeho normálnosti. Isto, nie všetko je vina zlej vlády a zlých predstaviteľov verejnej moci, niektoré veci majú globálne dôvody, ale práve oni dostali právomoc spravovať veci verejné a riešiť chod štátu. Problémy ekonomiky, hospodárstva, poľnohospodárstva, potravinárstva, chudoby, zdravotníctva, vzdelávania, sociálnych vecí, komunikácie, bezpečnosti, obrany, medzinárodných vzťahov a iné musí predsa niekto riešiť. A mne sa zdá, že doterajší vládnuci predstavitelia nám ukázali skôr to, ako sa to robiť nemá...

Čím prízemnejšie sa budeme pozerať na svet, na život, na ľudí, na naše okolie, na hodnoty, tým viac komplikácií nám to prinesie. Človek nie je len materiálna bytosť, ale bytosť, ktorá má telo aj dušu. Okrem hmotných potrieb a túžob má aj iné. Túži po šťastí, po pokoji, radosti, spokojnosti, láske, vzťahu s inými ľuďmi, po manželstve, po rodine, po usporiadaných medziľudských vzťahoch...

Vždy to fungovalo tak, že človek prichádzal na to, že musí byť niekto, kto tento svet riadi a usmerňuje. Až sa Boh zjavil v Ježišovi Kristovi, prihovoril sa človeku a odovzdal mu Pravdu o ňom i o spôsobe, ako s ním komunikovať a k nemu prísť a ako treba žiť. Nie je ani dnes zbytočné hovoriť o tom, že ľudia, ktorí počúvali a nasledovali Boha, žili naplno, bohato, kultúrne, chránili a šírili hodnoty, lásku, obetovali sa, vytvárali hodnoty a svet, ktorý ani ľudia bez hodnôt a bez morálky nedokázali zničiť. 

Svet bez Boha nemôže mať budúcnosť. Ako povedal kňaz Marián Kuffa, „čím viac zdvihneš autoritu Boha, tým viac Boh zdvihne tvoju autoritu“. A ľudová múdrosť: bez Božieho požehnania márne ľudské namáhania. Svätý Augustín hovoril: „Ak je Boh na prvom mieste, všetko je na správnom mieste.“

Mimochodom, asi ste počuli o zjaveniach a prisľúbeniach Božského Srdca Ježišovho Márii Margite Alacoque vo Francúzsku v 17. storočí či o zjaveniach Panny Márie v Lurdoch v roku 1858, či vo Fatime v roku 1913... Ide o výzvy na obrátenie a pokánie!

Ak sa chceme spoliehať len na ľudské riešenia, komplikujeme život sebe aj iným. Až tak, že mnohí, možno už väčšina ľudí okolo nás, nevedia ako ďalej, ako majú žiť, blúdia; a aj my vidíme, že hľadajú šťastie tam, kde ho nie je možné nájsť, ba strhávajú k takýmto zvráteným formám života aj iných svojím nedobrým príkladom, výchovou, presviedčaním...

A tak až pričasto počúvame, že niekto sa rozhodol skočiť pod vlak alebo ukončiť svoj život iným spôsobom, lebo problémy ho prerastajú, ale on ich narobí ešte aj iným... Akoby nám nestačili problémy, ktoré nemáme možnosť ovplyvniť. V rozklade sú rodiny, možno viac než polovica, národy... Čo robiť?

Ježiš hovorí: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Ale my sa radšej spoliehame na seba, prípadne na ľudí bez morálky, odbornosti, zodpovednosti. Čakáme, že oni vyriešia naše problémy a problémy sveta, že budú niesť zodpovednosť za náš život, za naše deti, mládež, politiku, ekonomiku, kultúru, zdravotníctvo, sociálne služby, obce... Veríme prázdnym sľubom a čudujeme sa, keď to nefunguje, sme sklamaní – a potom znova a znova, lebo nám to asi vyhovuje, je pohodlné žiť v klamstve a v hriechu, lebo nám to prináša trocha čudného „šťastia“, ktorého sa nechceme vzdať. Bránime sa Pravde, lebo by sme museli meniť aj seba a hrať čestnú hru.

Pokrivený svet klamstva, podvodu a demagógie je do určitého času možno výhodný, ale je isté, že príde čas, keď sa zrúti, pretože nemá žiadne základy. Stojí na piesku našich falošných predstáv a snov, ktorým veríme viac než Božej pravde, na ktorej je svet postavený.

Možno by stačilo skloniť sa v modlitbe pred Pánom Bohom a začať sa správať zodpovedne, počúvať Ježišove slová a brať ich vážne a uplatňovať ich, namiesto túžby meniť svet, štáty, iných, okolie podľa seba a vlastných predstáv. Namiesto kritiky všetkých a všetkého, namiesto pasívneho postoja či zapájania sa do nezmyselných aktivít, ku ktorým sme z rozličných smerov vedení, by stačilo priznať si a vyznať svoj hriech, konať pokánie a zapojiť sa do tvorivého zmysluplného života a potrebných aktivít, ktoré dávajú zmysel a prinášajú spokojnosť, šťastie, radosť a prosperitu.

Ak sa budeme vo voľbách rozhodovať slobodne a zodpovedne, určite bude život v našej krajine iný, v lepšom zmysle, než sme mali možnosť zažívať v končiacom sa volebnom období. A tiež náš život nebude natoľko závislý na predstaviteľoch verejnej moci, ale na našich rozhodnutiach, a bude nám prinášať viac radosti a spokojnosti.

 

Ľudovít Košík

::

Súvisiaci článok: Parlamentné voľby. Ako sa rozhodnúť?

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.