Dobrodružstvo s maxipizzou

 

Karol Dučák

V súčasnej dobe sme svedkami zhoršenia životnej úrovne obyvateľov Slovenska. Týka sa to predovšetkým ľudí, ktorí nie sú zárobkovo činnými osobami, teda hlavne dôchodcov, ale aj pracujúcich s nízkymi zárobkami. Premnohých z nás sa stali ozajstným luxusom drahšie dovolenky či stravovanie v reštauráciách. Preto vždy potešia svetlé výnimky, ktoré potvrdzujú smutné pravidlo.

Nedávno sme si spolu s manželkou a takmer dospelým vnukom urobili výlet do Bojníc. Všetko, alebo to najpodstatnejšie, z tohto výletu, bolo výborné. Vynikajúca cena pobytu pre seniorov v bojnickom penzióne Maxim, dobré ubytovanie a servis služieb, výborné počasie, nádherná príroda, úchvatný zámok i mesto Bojnice. Postupne sme absolvovali prehliadku bojnického zámku, kúpali sme sa v kúpeľoch, obdivovali sme výrobky rôznych remeselníkov a umelcov, ponúkané na každom kroku, navštívili sme ZOO aj Botany Park, botanickú záhradu so špecializáciou na kaktusy v blízkosti bojnického zámku, skrátka mali sme bohatý program a veľa nového sme sa aj naučili. Veď človek sa učí celý život. Ako praktizujúci katolíci sme boli v nedeľu 13. augusta a v utorok 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie na svätej omši v krásnom bojnickom Kostole sv. Martina biskupa z Tours.

Jediná vec, ktorá nás ako dôchodcov trochu trápila, boli veľké výdavky zvlášť na stravovanie. V penzióne, v ktorom sme bývali, sme mali len polpenziu, teda výdatné raňajky a chutné večere, no cez deň sa nám žiadal aj obed. Stravovanie v blízkosti zámku bolo pomerne drahé, ale spočiatku sme inú možnosť nemali. Skutočné prekvapenie sme však zažili v neďalekej Prievidzi, kam sme po pár dňoch zašli na nákupy do veľkého OC Korzo na Nábrežnej ulici. Zastavili sme potom aj v supermarkete TESCO Prievidza a na obed sme zašli do blízkej reštaurácie Benvenuti ristorante. Keďže sme nechceli zase veľa míňať za jedlo, poprosil som čašníčku, ktorá k nám prišla: „Doneste nám, prosím, takú trochu väčšiu pizzu pre nás troch.“

Čašníčka sa nás vzápätí opýtala, či tú pizzu vôbec zjeme. Sprvu som si pomyslel, že nás podceňuje. Veď traja dospelí ľudia hádam zjedia jednu pizzu! Ale povedala nám, že ak pizzu nezjeme, zvyšok nám zabalia na cestu. Objednali sme si teda z ponuky pizzu Party Venezia za 13,10 eur.

Keď čašníčka pizzu doniesla, boli sme vskutku šokovaní. Pizza mala priemer vyše pol metra. Museli sme nápoje odsunúť nabok, aby sa pizza aj s dreveným podnosom dala bezpečne uložiť na stôl, ktorý nebol zvlášť veľký. Vnuk sa dokonca s preňho typickým humorom vyjadril, že tá maxipizza bude naším najväčším zážitkom z celého výletu. Najprv sme si urobili fotografiea potom sme sa pustili do jedenia.

Tú maxipizzu sme naozaj nedokázali skonzumovať. Zvyšok nám zabalili na cestu a vtedy som im sľúbil, že ich reštauráciu nezištne verejne vychválim. Robím tak teraz naozaj nezištne, pretože si myslím, že v dnešnej ťažkej dobe je potrebné verejne si oceniť tých podnikateľov, ktorí majú isté sociálne cítenie a myslia aj na tých, čo majú hlbšie do vrecka. Zaiste to v dnešnej dobe vinou diletantských slovenských politikov nemajú ľahké, ale je dobré, ak si dokážu uvedomiť, že aj ako podnikatelia môžu vykonávať kresťanskú službu. Dokonca by som si trúfol povedať, že služba blížnemu musí mať vyššiu váhu ako osobný prospech.

Dúfajme len, že ani neschopné slovenské vlády, ktoré devastovali našu ekonomiku od marca 2020, nezničia slovenskú pohostinnosť a gastrosektor, lížuci sa z ťažkých rán, ktoré mu spôsobili politickí diletanti. Hádam prežije to najhoršie a bude zase dobre.

 

Karol Dučák