Cirkev a svet v plameňoch

 

Ilustrácia: Andrej Mišanek

Kardinál Robert Sarah predniesol dňa 25. mája 2019 v parížskom kostole Saint-François-Xavier mimoriadne závažnú úvahu o stave našej civilizácie. Pripomeňme si z nej aspoň niekoľko myšlienok.

V úvode reči kardinál vyjadril svoje dojmy z návštevy vyhorenej katedrály Notre-Dame: „Keď som vstúpil do tohto vyprataného kostola a rozjímal nad jeho zrútenými klenbami, nemohol som si pomôcť, ale videl som v ňom symbol stavu západnej civilizácie a Cirkvi v Európe.“ Naozaj, dnešný svet je akoby v plameňoch, ničený pustošivým požiarom, ktorého dôsledkom je hodnotový zmätok a doslova duchovný kolaps – kríza identity, kríza viery, kríza zmyslu ľudského života. Západ sa odvracia od Boha, preto sa rúca, prechádza smrteľnou krízou: „Západná civilizácia je v hlbokom rozklade a skaze, napriek fantastickým vedeckým a technickým úspechom a zdanlivému blahobytu.“

 

Vzbura proti Bohu

Kardinál Sarah hovorí, že duchovná kríza súčasnosti sa týka celého sveta, jej zdroj je však v Európe: „Odmietnutie Boha sa zrodilo v západnom vedomí.“ Pritom popieraním vlastných dejín, viery a odkazu predkov, odmietaním kresťanských koreňov sa sami odsudzujeme na opovrhnutie  a smrť. Prispôsobujeme sa „novej globálnej etike“, ktorá narúša ľudskú dôstojnosť. Aj Cirkev chceme prispôsobiť akýmsi požiadavkám doby, chceme z nej spraviť čisto ľudskú, horizontálne orientovanú organizáciu. Ale, zdôrazňuje kardinál, takúto Cirkev nikto nepotrebuje.

Žiaľ, aj v radoch kňazov a cirkevných hodnostárov sú bezbožníci: „Ak sa katedrála rúca, je to preto, že sa najprv zrútila kňazská identita.“ Existencia zla a hriechu by nás však nemala prekvapovať. A čo je dôležité, „kňazi, biskupi a kardináli bez morálky nijako nepoškvrnia žiarivé svedectvo viac ako štyristo tisíc kňazov na celom svete, ktorí každý deň verne, sväto a radostne slúžia Pánovi“. Cirkev je vo svojej podstate svätá a ak sa takou navonok nejaví, na vine sú naše hriechy a svetské záujmy.

Ocitli sme sa v bludnom kruhu. Kríza identity prerástla do celospoločenskej krízy, a tá spätne poznamenáva človeka ako jedinca. Z pútnika, ktorý pozná cieľ a ide za ním, sa stal „kočovný barbar“, nomád bez domova, izolovaný a dezorientovaný: „Osamelý, blúdiaci v poli ruín, takým sa stal moderný človek...“

 

Buďme staviteľmi katedrál

Stredoveké katedrály sú symbolmi veľkej viery a veľkej pokory, „sú ako pieseň radosti, hymnus na Božiu slávu, vytesaný do kameňa“, v nich všetko poukazuje na nebo. Našou úlohou je obnoviť katedrálu, obnoviť stavbu viery a cirkevného spoločenstva. Mali by sme sa stať staviteľmi opravdivého kresťanského života a strážcami posvätnosti. Mali by sme hovoriť o Bohu, „nie aby sme ho vnucovali, ale aby sme ho zjavili a navrhli“ ľuďom okolo nás.

Dôležité je, pripomína kardinál, obnovovať, posilňovať a brániť vieru, veď naša viera určuje našu lásku k Bohu. Nemôžeme sa nazývať veriacimi, ak v praxi žijeme ako ateisti. Dôležitý je i návrat k modlitbe, k adorácii: „Chcete pozdvihnúť Cirkev? Potom si kľaknite na kolená!“

V závere prednášky kardinál Robert Sarah nabáda všetkých kresťanov katolíkov, aby v dnešnom svete, ktorý je púšťou bez Boha, vytvárali oázy čnosti, pravdy a lásky, ožiarené svetlom pravej viery, svetlom porážajúcim noc: „To je naša nádej. To je naša katedrála.“

 

Ján Maršálek

Poznámka: S plným znením prednášky sa môžete oboznámiť na stránke o. Ľubomíra Urbančoka, ktorý ju preložil do slovenčiny: Buďme staviteľmi katedrál.

::

Súvisiaci článok: Sme povolaní k neochvejnosti.

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.