Ľudský údel

 

ZÁPISNÍK (48/2023)

Úlohou človeka je prijať to, čo je nevyhnutné, a vykonať to, čo od neho žiada osud, teda prijať statočne svoj údel, v zmysle osobnom i spoločenskom. Človek musí alebo „tento osud milovať, alebo si s ohľadom na budúcnosť, na život, musí zúfať“ (Osvald Spengler: Zánik Západu). Spenglerove slová vyznievajú fatalisticky, ale nemusí to byť negatívne – záleží na tom, čo si pod pojmom osud predstavujeme, ako ho chápeme. Je to niečo vopred dané, nemenné, zdrvujúce? Alebo je to rámec, daný Prozreteľnosťou, v ktorom sa pohybujeme a v ktorom máme možnosť uplatniť svoje talenty?

Boli časy, keď ľudia žili tak akosi samozrejme, bez zbytočných otázok a pochybností. Vedeli, že žiť sa musí, že život má zmysel a cieľ. Problematizovanie existencie, keď sa sám život stáva ťarchou, je vždy znakom krízy. Keď slabne viera, silnie neuróza. Aj v tom vidno rozdiel medzi obdobiami vzrastu a úpadku.

Nie sme obeťou osudu. Cesta dopredu je vždy otvorená, pravdaže, len ak máme pevný východiskový bod a stanovený smer cesty. Potom bude každé bremeno výzvou a jeho nesenie bude človeka napĺňať oprávnenou hrdosťou. Prijať bremeno je lepšie ako ho odhodiť. Prijatím bremena sa človek dôstojne vyrovnáva so svojím údelom.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (47/2023).

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!