Ukrajina

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z tých, ktoré boli publikované v rokoch 2014 až 2023.

::

Mediálny obraz udalostí na Ukrajine je do značnej miery skreslený, sploštený a jednostranný... Rozpoltenosť Ukrajiny má hlboké historické korene a súvisí najmä s ukrajinsko-ruskými vzťahmi. Vzťahy medzi Ukrajincami a Rusmi možno prirovnať k vzťahom medzi Slovákmi a Čechmi, resp. medzi Slovákmi a Maďarmi.

Zjednodušene povedané, v západnej časti súčasnej Ukrajiny prevláda ukrajinský živel a vo východnej časti ruský. To je najvýraznejšia deliaca čiara, nie jediná. Ďalšie rozdiely a rozpory sú dané politikou, náboženským cítením, hospodárskymi záujmami, mierou ochoty či neochoty dohodnúť sa...

::

Tak ako veľmi málo Čechov (Maďarov) rozumie slovenským snahám o samostatnosť, tak veľmi málo Rusov rozumie Ukrajincom, pokiaľ ide o národno-štátnu svojbytnosť. A treba dodať, že tak ako medzi Slovákmi boli a sú odporcovia vlastnej samostatnosti, tak aj medzi Ukrajincami sú ľudia viac aj menej presvedčení o potrebe (úplnej) nezávislosti.

::

Veľký ruský spisovateľ a mysliteľ Alexander Solženicyn (1918–2008) neobišiel ani otázku ukrajinskej identity s väzbou na pomer k Rusku. V autobiografickej knihe Zrno medzi žarnovmi (ešte za čias Sovietskeho zväzu) napísal:

„Ukrajinská otázka patrí k najnebezpečnejším  uzlom našej budúcnosti, môže nám spôsobiť krvavú ranu, na ktorú sú mozgy oboch strán málo pripravené. Ustavične cítim na sebe bremeno tejto otázky, aj pre svoj pôvod. Z celého srdca prajem Ukrajincom šťastie a bol by som rád, keby sme spoločne, a nie znepriatelení, uspokojivo vyriešili vleklý problém, rád by som prispel k dohode v tejto nebezpečnej roztržke. (...) Tak ako nemá zmysel Ukrajincom dokazovať, že my všetci odvodzujeme svoj pôvod a ducha od Kyjeva, tak si ani Rusi nechcú uvedomiť, že pozdĺž Dnepra žije iný národ. Mnoho krívd a sporov zasiali medzi nás boľševici; ako všade, tak i tu títo vrahovia len jatrili a rozpaľovali rany, a zanechajú ich zhnisané. Bude veľmi ťažké rozumne sa dohodnúť... Keby nedajbože došlo k rusko-ukrajinskej vojne, ja do nej nepôjdem a ani svojich synov nepustím.“

Solženicynove slová znejú priam prorocky. Badať v nich kus pravdy i hlbokého poznania, ako aj úprimnú vôľu a snahu pochopiť Ukrajincov, no ani Solženicyn nedokázal celkom prijať ich ambície mať vlastný nezávislý štátny útvar.

K starým trecím plochám pribudla nová – Západ svojou fiškálskou politikou len prilieva olej do ohňa. Sľubuje to, čo nevie a možno ani nechce splniť. Ukrajina naďalej zápasí o svoju identitu. Želajme si hlavne pokoj zbraní. Modlime sa za mier!

(Rok 2014)

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci ZÁPISNÍK: Kresťanstvo ponúka riešenie.

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!