Láska a hriech

 

ANTIKVARIÁT

Lev Nikolajevič Tolstoj:
Kreutzerova sonáta a iné novely

Bratislava, Tatran, 1976

L. N. Tolstoj je známy hlavne ako autor veľkých románov (Vojna a mier, Anna Kareninová, Vzkriesenie), jeho tvorba je však omnoho pestrejšia a patria do nej aj kratšie prózy, ktoré rozširujú a doplňujú autorov umelecký a mysliteľský profil i našu vedomosť o ňom. Recenzovaný zväzok obsahuje päť noviel a noveliet: Rodinné šťastie, Diabol, Otec Sergij, Francoise, Kreutzerova sonáta. Podľa redakčnej poznámky na prebale knihy je ich ústrednou témou láska v priestore rozmanitých podôb ľudského spolužitia. Žiada sa dodať, že tu predovšetkým ide o problematiku mravnosti, respektíve otázku uplatňovania mravného imperatívu vo vzťahu k ľudskej sexualite a manželstvu.

Novela Rodinné šťastie hovorí o hľadaní a nachádzaní pravého šťastia, o ľudskom dozrievaní, ktoré je konfrontované s nádejami i pokušeniami. Manželstvo nestojí na zaľúbenosti, potrebuje pevnejší základ, základ lásky, dôvery a pokoja. Protagonista príbehu konštatuje: „Našiel som to, čo je potrebné pre šťastie. Tichý, osamelý život v našej dedinskej samote, možnosť robiť ľuďom dobro...“ Jeho žena našla šťastie, keď do jej duše vstúpil „nový cit lásky“ k deťom a k manželovi.

Próza Diabol poukazuje na to, že zahrávanie sa so zlom je nebezpečné, s diablom neradno vyjednávať, lebo je silnejší a prefíkanejší ako človek. Otázka dobra a zla je kľúčová aj v novele Otec Sergij. Cesta k Bohu býva tŕnistá, úsilie o svätosť je vždy spojené s ťažkosťami, pokušeniami a vnútorným zápasom. Knieža Kasatskij – na prekvapenie mnohých – odišiel do kláštora za mnícha. Stal sa z neho otec Sergij, ale to bol iba začiatok jeho duchovnej cesty. Až keď sa prestal spoliehať na ľudí, dbať na ich mienku a očakávať vďačnosť či odmenu, začal sa v ňom prejavovať Boh... Francoise, najkratšia próza výberu, inak parafráza na Maupassantovu novelu zo života prístavných žien, vyjadruje autorovo chápanie kresťanskej lásky, ktorá znamená prejavenie a zároveň potvrdenie dôstojnosti človeka.

Najvýraznejšou prózou knihy je Kreutzerova sonáta – novela o láske a nenávisti, o vzťahu poznačenom žiarlivosťou a neverou, o manželskom zväzku, v ktorom prevládlo zlo, čo napokon vyústilo do tragédie. Súčasťou tohto literárneho príbehu je odkaz na rovnomenné hudobné dielo Ludwiga van Beethovena. Inšpirácia umením sa v tomto prípade ukázala ako prínosná (poznamenajme, že Tolstého novelou sa zas inšpiroval Leoš Janáček, a tak vznikla triáda umeleckých výtvorov, ktoré možno vnímať aj v kultúrno-historickom kontexte).

Dielo Leva Nikolajeviča Tolstého prináša dôležité posolstvo, nastoľuje závažné spoločensko-etické témy a spracúva ich spôsobom, ktorý je podnetný a esteticky i myšlienkovo obohacujúci. Preto i dnes stojí za pozornosť, ba viac: zaslúži si sústredené čítanie a poctivú reflexiu.

 

Ján Maršálek

::

Recenzujeme beletriu:

Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Idiot

Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak

Janko Silan: Dom opustenosti

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.