Na strane krásy a pravdy

 

Zuzana Fialová (ed.): Jaroslav Durych publicista

Praha, Academia, 2001

Spisovateľ, básnik, prozaik, dramatik Jaroslav Durych (1886–1962) bol aj výrazným publicistom, najmä v medzivojnovom období aktívne zasiahol do verejnej diskusie v Česku, polemizoval, z pozície katolíka a konzervatívca obhajoval kresťanské hodnoty a zásady zdravého rozumu, čo potvrdzujú desiatky a stovky článkov, glos, esejí či statí v súdobých periodikách; výber z nich (ako aj niekoľko textov ešte nepublikovaných) predstavuje kniha Jaroslav Durych publicista.

Vydanie, doplnené edičnou poznámkou, doslovom Jaroslava Meda a zoznamom časopisov, v ktorých autor publikoval, je usporiadané do troch častí – do prvej sú zaradené prevažne texty venované kultúre, v druhej dominuje tematika štátu či štátnosti a tretia časť zachytáva otázky viery a náboženstva. Radenie článkov v rámci jednotlivých častí je chronologické, čo umožňuje čitateľovi lepšie porozumieť dobovej problematike, Durychovmu myšlienkovému vývoju a jeho reakciám na vtedajšie dianie.

Pravdaže, publicistika si všíma prioritne konkrétne udalosti, časové spoločenské pohyby a tendencie, vyplýva to z jej zmyslu a zamerania, preto z dnešného hľadiska nie všetky články napísané pred desaťročiami vzbudzujú živý záujem, niektoré sa javia ako neaktuálne, hovoriace o tom, čo je už minulosťou, uzavreté, nezmeniteľné. Ale J. Durych, vychádzajúc z pevnej ideovej, svetonázorovej bázy, vždy vkladal do svojich úvah prvky nadčasovosti, kritériá pravdy a mravnosti, odmietajúc konjukturálne postoje a falošné ohľady, a to im vedno s osobitým autorským štýlom dáva punc kvality, ktorá je dodnes príťažlivá.

Príťažlivosť literatúry, jej hodnota a trvácnosť, súvisí podstatne s krásou a jej vnímaním. Podľa J. Durycha krása je „kvet milosti, radosti, bolesti“, patrí k životu plnému a autentickému, ktorý pozná aj námahu, odriekanie, trpezlivé a vytrvalé prekonávanie prekážok: „Nedôverujem umelcom, ktorí nepoznali biedu, a tým, ktorí od začiatku do konca žili a pracovali bez ťažkostí.“ Spisovateľ má byť mravnou, slobodnou a čestnou osobnosťou so zmyslom pre povinnosť, nemá byť len dekoratérom, alibisticky neutrálnym či bezzásadovým tvorcom lacnej zábavy, pretože umenie si žiada viac, pravé umenie vedie k úteche, pozdvihnutiu, osvieteniu a obohateniu vnútorného života človeka.

J. Durych opakovane zdôrazňuje dôležitosť správnej hierarchie hodnôt: „V poriadku večnosti nižšie musí slúžiť vyššiemu.“ Vyzdvihuje pritom normy katolíckeho učenia ako pevné a osvedčené, majúce univerzálnu platnosť. Komentujúc predvojnové napätie v medzinárodných vzťahoch (rok 1938) napísal: „Jediným svetlom nádeje v tomto potvorskom zmätku je kresťanská viera, presnejšie povedané viera katolícka. Ona učí národy tomu, že pánom ich osudu a bytia je v prvom rade Boh.“ Národy sa môžu zmieriť len na podklade kresťanstva, vzájomného rešpektu a spravodlivosti, v opačnom prípade dochádza k vojne, ničeniu, ponižovaniu druhého.

Bez viery to nejde a nepôjde – ani v hospodárstve, ani v politike, ani v literatúre. Také je Durychovo presvedčenie. Kde chýba viera, tam chýba aj múdrosť, sila, živosť, presvedčivosť: „Ľudia by sa mali obracať k Bohu, k práci a čnosti, k umeniu a dokonalosti, k čestnému životu, aby bolo zrejmé, že aspoň koniec je alebo chce byť dobrý. Malo by to tak byť, malo by to byť logické. Ale nedostáva sa poznania, pretože sa nedostáva viery.“ A na inom mieste čítame: „Je to vina ľudí, ak nevedia, že jediným bodom, ktorý je nemeniteľný v svojej polohe i pevnosti, je Boh. Jeho zákon je dnes rovnaký ako na počiatku sveta... Žiadne nešťastie, ktoré môže postihnúť či už jednotlivcov alebo celé svetadiely, nie je také hrozné ako strata viery v skutočnú a osobnú existenciu tohto Vladára vekov.“

Jaroslav Durych, celoživotný obranca katolíctva, odporca bezbožného liberalizmu, zástanca krásy a pravdy, spisovateľ, ktorého métou bolo „umenie absolútne a integrálne“, uplatnil svoj talent aj v publicistike, pretože – ako to vyplýva z jeho postojov a vyjadrení – pokladal si za povinnosť i takouto formou vydať svedectvo o hodnotách, ktoré vyznával.

 

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Almužna dobrého slova

Náboženské eseje Jaroslava Durycha

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.