20. júna 2010

Načo je dobrá sloboda?

(Hosťovský priestor)

Ako súvisí sloboda s poslušnosťou? Jedna z Gorkého postavičiek tvrdí: „Bez donútenia a rozkazu sa ľudstvo zastaví na svojich cestách“, prestane pokrok. V komunizme by mohlo byť odstránené donucovanie, ak by všetci ľudia boli rozumní a uvedomelí, lenže keby bolo keby... Bez dobrovoľnej podriadenosti sa dlhodobo neudrží nijaká spoločnosť. Násilím donútime človeka robiť, ale keď sa mu nechce, nespraví bohviečo.
Mnohým imponuje nihilizmus a anarchizmus, pretože neznášajú slovo „musím“. Prečo by sme sa však hanbili umyť jeden druhému nohy? Veď to je výhodnejšie a pohodlnejšie, ako keby si ich umýval každý sám. Dávajme si len pozor, aby nám to, čo robíme skutočne uľahčovalo život, aby sme neťahali zbytočné jarmo.
Našou úlohou je podporovať vznik a rozvoj takého spoločenského systému, ktorého mechanizmy budú vyzdvihovať čo najviac takých ľudí, ktorých sa oplatí poslúchať, v ktorom sa bohatstvo dostane do rúk tých najschopnejších, kontrolovaných tými najsvedomitejšími a najobetavejšími. Utópia? Iste, ale podstatne reálnejšia ako to „bratstvo, rovnosť, sloboda“ a následne vznikajúce proletárske internacionalizmy, triedne uvedomenia a kultúrne boje.
Pokiaľ ide o vzťah fašizmu a komunizmu, sú to siamské dvojčatá a ťažko sa im žije jeden bez druhého. Fašizmus vznikal ako reakcia na komunizmus, Hitler sa učil zo sovietskych koncentrákov a všemocnosti tajnej polície a naopak. Pokiaľ boľševici zneužívali rovnostárske heslá francúzskej revolúcie, fašistická vláda vo Vichy operovala sloganom „rodina, vlasť, práca.“ Tak ako postupne krachuje fašizmus (Mussolini, Hitler, Franco), aj komunizmus sa ukazuje ako slepá ulička nielen teoreticky, ale aj prakticky. Ako tendencie však tieto smery prežívajú, obidva zdôrazňujú obmedzovanie slobody v záujme akejsi vyššej reálnejšej a konkrétnejšej spravodlivosti.
Ľudia so sklonom ku komunizmu a rovnostárstvu by si mali viac uvedomovať dôležitosť poslušnosti a poriadku a tí, ktorých to ťahá k fašizmu a výberovosti, by viac mali načúvať hlasu inteligencie, humanity a milosrdenstva, vzdychom utláčaných. Fašizmus je karikatúrou pravice, komunizmus ľavice. Čo sa týka vzťahu, dá sa zjednodušene povedať, že pravica viac berie do úvahy povinnosť, nevyhnutnosť a zodpovednosť, ľavica zase zdôrazňuje rovnosť, práva človeka. Preto myslím, že v štáte je potrebná mierna prevaha pravice. Najprv sa totiž človek musí naučiť plniť povinnosti a mať zodpovednosť, až potom môže reálne presadzovať ľudské práva a usilovať sa o rovnosť v možnostiach. Takisto sociálna politika, ľavicový ideál, sa môže realizovať len na podklade prosperujúcej spoločnosti nezaloženej na rovnostárstve. Obidva systémy by mali pochopiť zákon akcie a reakcie, kolotoča násilia a perspektívu konečného výsledku. Je to vari také ťažké prísť na to, že medziľudské a všeľudské problémy sa v konečných dôsledkoch nedajú riešiť štýlom úderu, päste?
Takisto, ako je nemožná nekonečná sloboda pre všetkých, takisto je utópia dokonalá sloboda hŕstky na úkor všetkých ostatných. Ľudia jednoducho musia pochopiť hranice svojej moci, svoje obmedzenia a zodpovednosti, ak chcú byť skutočne slobodní.

Autorom príspevku je filozof, knihovník a publicista Vlado Gregor. Úryvky z jeho rozsiahleho diela Svedectvo času uverejňujeme na pokračovanie.

Súvisiaci článok: Načo je dobrá práca?


2 komentáre:

  1. Ťažké je "našívanie" teórie na prax. :)
    Ľudská spoločnosť musí byť organizovaná, aby prežila v rôznych podmienkach vyvolaných okolím aj samou spoločnosťou.
    Neexistuje univerzálna zlatá stredná cesta. Na spoločnosť pôsobí vnútorný regulačný mechanizmus spätnej väzby. Akcia vyvolá reakciu a následne sa zvažujú dôsledky. Ak je odchýlka dostatočne veľká, prichádza pokus o nápravu. Väčšia odchýlka vyvolá väčší odpor voči nej. To je celé. Kde je v tom rozum? Boh vie...

    Nemám rád delenie na ľavicové a pravicové zmýšľanie, lebo vždy ide (malo by ísť) o spoločnosť, teda každý štát by v tom zmysle mal byť "sociálny", inak nemá zmysel. Otázkou je len miera odchýlky v danom čase od ideálu, ktorý sa však mení a vždy sa ťažko hľadá na základe skúseností, v nadväznosti na aktuálny stav a potreby spoločnosti..

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Z uvedeného (napísaného) mi vyplýva, že dôležitá je vyváženosť - rovnováha: ideál, ku ktorému treba smerovať, hoci je nedosiahnuteľný.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.