15. marca 2012

Chronos a kairos

Náš ľudský čas je ako nádoba, ktorú postupne napĺňame vlastným obsahom – svojimi myšlienkami, slovami, skutkami. Napĺňame ju, ale nič z nej nemôžeme odobrať, lebo čas sa nedá oklamať ani vrátiť späť.
Ľudský čas (kairos) má svoju kvalitu i kvantitu, formu i obsah; mení sa spolu s človekom: míňa sa a zároveň napĺňa... Naproti tomu všeobecný čas (chronos) plynie bez toho, že by sme naň mali dosah.

Otázka času zaujímala mnohých významných mysliteľov. Napríklad svätý Augustín venuje tejto problematike pomerne veľký priestor vo svojich Vyznaniach (štvrté slovenské vydanie – Vydavateľské družstvo Lúč 1997). Vyjadruje názor, že čas pred stvorením nebol, čas je meradlom pohybu, resp. zmeny a smeruje k svojmu nebytiu, je teda ohraničený – na rozdiel od večnosti, v ktorej nič neplynie, ona je stále prítomná a nemerateľná.
Čas je prchavý, ale nie bez účinku.

Úryvok zo zbierky úvah Stopy v priestore.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.