Cesta do pekla

Zrkadlo týždňa - 36/2012

Začiatok nového školského roka bol poznačený rozruchom okolo otvoreného listu ministrovi školstva SR, ktorého autorkami sú dve učiteľky základnej školy v Dobšinej (Eleonóra Liptáková, Erika Polgáriová). List bol síce zverejnený už v júni (šíril sa hlavne prostredníctvom internetu), ale v uplynulých dňoch zarezonoval nanovo. Týka sa problematiky sociálne neprispôsobivých ľudí, hlavne z aspektu školského vzdelávania.

Spomínaný list je plný emócií a rozhorčenia. Autorky sa v ňom zmieňujú o zle nastavenom a nespravodlivom sociálnom systéme, kritizujú pozitívnu diskrimináciu, ktorá podľa nich ešte zvýrazňuje problémy s neprispôsobivými občanmi. Poukazujú zároveň na nevyhovujúci školský systém, byrokraciu a formalizmus, neustále samoúčelné reformy a reformy reforiem.

V súvislosti so žiakmi z problémových rodín (takmer výlučne sú to žiaci rómskeho pôvodu) píšu o "totálnej anarchii", ktorej sú svedkami, a načrtávajú kontúry každodennej reality v ich škole (záškoláctvo, agresivita, sexuálne obťažovanie nielen spolužiakov, ale aj učiteliek, celková zaostalosť, nedostatočná hygiena, nezáujem o vzdelanie...). Okrem iného uvádzajú: "Neprispôsobiví spoluobčania si veľmi rýchlo zvykli na výhody, ktoré im štát ponúka a stotožnili sa s myšlienkou, že všetko dostanú zadarmo..."

Treba oceniť odvahu autoriek. Otvorene vyjadrili svoju nespokojnosť a priamo pomenovali problémy s istou skupinou obyvateľstva, ale aj niektoré problémy celospoločenské. Terajší vývoj podľa nich smeruje k občianskym nepokojom alebo dokonca k vojne, lebo napätie narastá a spolu s ním narastá politický radikalizmus (osobitne na východnom Slovensku, kde je rómska menšina najpočetnejšia).

Autorky teda bez okolkov a zrejme pravdivo popísali situáciu. Keď sa však pokúšajú predostrieť možné spôsoby riešenia, triafajú dosť nepresne a úplne mimo sú pri pokuse odhaliť koreňové príčiny neutešeného stavu.

Dá sa súhlasiť s tým, že platný sociálny systém je zle nastavený a nahráva príživníkom, fakticky diskriminuje riadnych občanov a platičov daní - jeho zásadná zmena je žiaduca. Možno tiež súhlasiť s návrhom na zriadenie internátnych škôl pre problémové skupiny detí. No niektoré návrhy autoriek listu sú scestné. Žiadajú napríklad posilnenie výchovy k manželstvu a rodičovstvu, ako aj sexuálnej výchovy (na úkor vyučovanie náboženstva!) a dodávajú, že namiesto múky treba problémovým ľuďom radšej rozdávať prezervatívy... Ale aký zmysel by malo rozdávanie prezervatívov, keď (podľa ich vlastných slov) títo ľudia považujú plodenie detí za zárobkovú činnosť? A aký spôsob sexuálnej výchovy chcú praktizovať na deťoch, ktoré nemajú ani základné hygienické a kultúrne návyky, nevedia ani poriadne rozprávať, sú špinavé, chabo oblečené a hladné?!

Je zarážajúce, že autorky na jednej strane hovoria o morálnom úpadku spoločnosti a na druhej strane žiadajú zrušenie náboženskej výchovy. Nepriamo tak vinia náboženstvo. Podľa nich "náboženstvo je súkromnou záležitosťou každého človeka". Tým však prezrádzajú, že svojimi postojmi sa v podstate neodlišujú od tých, ktorí ten úpadok skutočne spôsobili (verejní činitelia presadzujúci hodnotový relativizmus, sekularizmus a multikulturalizmus). Jediný rozdiel vidím v tom, že ony nežijú v Bratislave či v Bruseli, ale tam, kde sa ich spomínané problémy priamo a bytostne dotýkajú.

Práve a jedine (kresťanské) náboženstvo dáva pevný základ spoločenskej morálke, umožňuje rozlišovať dobro a zlo, morálne a nemorálne. Bez tohto základu je etika len etiketou a hodnoty iba záležitosťou dohody či skôr prospechu. Potláčanie náboženstva, respektíve jeho zatláčanie do súkromnej sféry je cestou do pekla.

::

Súvisiace odkazy:
Otvorený list ministrovi školstva

Odpoveď ministra