6. novembra 2012

Žiť tu a teraz

Vlado Gregor
(Glosa Vlada Gregora)

JE TREBA BYŤ RADOSTNÝ A SNAŽIVÝ, AJ KEĎ SA TEN OPTIMIZMUS OBČAS ŤAŽKO UŽIVÍ

Čím som starší, tým viac si spätne vybavujem milé zážitky z detstva, ktoré som vtedy plne nechápal, ale dodatočne badám, ako ma natrvalo poznamenali.

Vždy ma zaujímala aj história a jej zmysel a aj úvahy o možnej a otvorenej budúcnosti, teórie o náhode a predurčení, o pevnom zmysle života a neistote nášho určenia a podobne. Stále viac sa mi ale zdá, že ten zmysel sa vytvára postupne, od prípadu k prípadu a v rámci vzájomných medziľudských vzťahov, láskavých i nenávistných, zodpovedných i nezodpovedných a v lepšom prípade zodpovedných a jasných. Mám teda priam živý pocit, že ten cieľ a zmysel života, ten druh talentov, ktoré máme rozvíjať, sa realizuje príležitostne a často dodatočne. Možno to dokonalý Boh dopredu vidí, alebo aj nevidí, keď nám daroval určitú slobodu rozhodovania, ale som presvedčený, že nás vníma a že nám pomáha. Môj život mi našepkáva, že to je stopercentná pravda a istota, ktorá mi dáva tú nenabúrateľnú vieru, ktorá mnohých pohoršuje a rozčuľuje.

Dôležité asi je, aby sme to, čo konáme, konali s láskou a dobrým úmyslom. Ak sme to robili v minulosti, robme to aj v budúcnosti, ale hlavne nezabúdajme, že tvoríme tu a teraz, každý deň a každý okamih. Kristus tvrdí, že "môj Otec pracuje aj v sobotu". Stále teda žijeme v živej Božej prítomnosti a máme šancu to vnímať, ak si nezapcháme uši a nezatvoríme oči, o čom nás Kristus, proroci a svätci takisto často uisťujú. Minulosť bola často tragická, aj súčasnosť je často komplikovaná a hrozivá, ale uvedomenie si naznačenej nádejnej a trvalej situácie nám naďalej dovoľuje dúfať v svetlé zajtrajšky, aj keď nám stále unikajú. Možno je hlavným dôvodom to, že nedokážeme radosť prežívať tu a teraz a v tom sa naozaj máme čo učiť od tých malých a ešte menších detí. Asi naozaj existujú cesty, na ktorých ani neskúsený nezablúdi, ako hlása už Izaiáš.

Zase som pocítil potrebu tieto ťažké úvahy konkretizovať. Utkvel mi z raného detstva v pamäti zvláštny obraz. Určite som vtedy ešte nechodil do školy, ale veľmi dobre si ten hlboký zážitok pamätám a možno práve on určil moju cestu a smer rozvíjania môjho talentu. Mali sme na humne pozostatok nejakej starej stavby, zvyšky akejsi nahrubo murovanej zemľanky, možno kedysi aj peknej a vtedy modernej budovy. A nad tým bola vysadená mladá marhuľa, nádherne rozkvitnutá. Mimochodom, dávno už vyschla a bola vyťatá, ale určite spravila radosť a chuť mnohým, nielen mne. Akoby podvedome som si vďaka tomuto, možno bežnému kontrastu, uvedomil, že napriek možno krásnej minulosti a možno krásnej budúcnosti, musíme žiť tu a teraz, vedieť sa tešiť z toho, čo tu máme a vnímame a snažiť sa potešiť aj druhých, pokiaľ máme na to schopnosti a kompetencie. Život mnohých z nás býva často trpký, beznádejný a nad naše sily komplikovaný, ale ak sa dokážeme z neho poučiť a dobrosrdečne pomáhať druhým, tak môžeme radostne žiť a aj radostne a s nádejou umierať. Ďakujme za všetko Bohu a verme, že nám bude milostivý.
DEO GRATIAS!
::
Autorom príspevku ja Vlado Gregor.
Prečítajte si aj rozhovor s autorom: Pasia z hľadania pravdy.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.