Čítam, čítaš, čítame (2)

Anketa o knihách a čítaní

Odpovedá Stanislav Háber – spisovateľ:

:: Ako vnímate problematiku literatúry a jej spoločenskej percepcie?

Literatúra je len jedna. Nie je viac druhov. Písaním a čítaním si ľudia odkazujú poznanie cez roky, desaťročia, storočia, ba aj tisícročia. Preto je dôležitá. A jej percepcia? Nuž, vždy v histórii čítala len istá časť ľudského publika. Nevidím rozdiel v tom, koľko ľudí čítalo Timravu či Mináča, prípadne Hellera či Remarquea v minulosti a koľko ľudí číta dnes. Literatúra sa, naopak, dnes môže dostať k širšiemu publiku práve spracovaním v iných podobách. Trebárs vo filmovom spracovaní, čo trebárs v minulosti nebolo až tak rozšírené. Preto si myslím, že fňukanie nad tým, prečo ľudia nečítajú, ba nezmerateľné tvrdenia, že sa číta vraj menej, nemusí byť celkom na mieste.

:: Čo pozoruhodné ste čítali, čítate, prípadne chcete čítať?

Vždy čítam niečo pozoruhodné. Uprednostňovať niečo pred druhým len preto, lebo ste mi položili túto otázku teraz a nie trebárs pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi, keď som čítal niečo iné, by bolo nesprávne. Neustále ma očarúvajú biblické príbehy s ich odkazmi pre ľudstvo, ako žiť, a svojou všeplatnosťou v akejkoľvek dobe. Potom je to najrozšírenejšia kniha po Biblii na svete, a to Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského. To sú moje stálice, prekladané Odklepávaním popola na Buddhu od Seung Sahna, prípadne Abhinavaguptom a jeho Paramarthasárou. Ale neustále čítam aj Rabbi Šimona bar Jochaja a jeho knihu života Sefer Jecira – teda knihu života. Rozčítaného mám Scholema Ascha, ale aj pozoruhodnú prácu Alberta Manguela Čítanie obrazov. Sledujem tvorbu výbornej českej poetky Jarmily Moosovej-Kuřitkovej, prozaika Petra Musílka, aforistu Aleša Nováka, či básnikov Pavla Garana, Tibora Kočíka, Romana Lohnerta a Jaroslava Čampulku.
Potom, samozrejme, moje práce, ktorými sa zaoberám každý deň. A to od životopisov svätých, práve publikovaných na mojom blogu: Svätí na každý deň, až po pripravovaný poviedkový román Duše hovoria o tom, čo rozprávajú mŕtvi tesne po opustení sveta živých, kde sa objavuje v prvom diele vyše stodvadsať ľudských osudov. A aj keď vydavateľa ešte na ten príbeh nemám, pracujem akoby mal vyjsť už zajtra. Rovnako však pokračujem na eseji Jedna a traja o podobnostiach v tvorbe Timravy, Bukowského, Dicka a Londona. Potom je to moja poézia, či príprava detského muzikálu Šimšilijum s hudobným skladateľom Miňom Mojžišom. A teda čítam a čítam a čítam a ešte viac by som chcel čítať, ak to budem stíhať, lebo to znamená, že potom viac píšem.

:: Ktoré knihy vás zaujali?

Je ich také veľké množstvo, že odpoveď je veľmi ťažká. Musím mať v knižnici už spomínanú Bibliu, Nasledovanie Krista od Kempenského, Život Krista od Papiniho, Paustovského Zlatú ružu, Tolstého Vzkriesenie a Kreutzerovu sonátu, Londonovho Tuláka po hviezdach, Dickovho Zlatého muža, Pirandellovho Mattiu Pascala, Camusove Slová, Platónove spisy, Dostojevského Bratov Karamazovovcov, trošku od Puškina, Exupéryho Citadelu a Malého princa, od Richarda Bacha Čajku a Most cez navždy, od G. B. Shawa O sebe, Abhinavaguptovu Paramarthasáru, Sefer Jeciru od Rabbi Šimona bar Jochaja, Urbanove spisy Zelená krv a Na brehu krvavej rieky, Zaprášené histórie Ema Bohúňa, Timravine spisy, Na voľnej vôľuške Janka Alexyho, rybárske príhody Jožka Krónera, Ľudove Zelienkove Poľovnícke smiechoty, Hviezdoslavove spisy, Tatarkovho Démona súhlasu, Hemingwayove Ostrovy v prúde; Starca a more, či Remarqueových Troch kamarátov, Mňačkove Oneskorené reportáže, Čomajov Počmáraný život, Ťažkého ságu Amenmaria a Čatára Matúša; Hľadanie raja od Milana Ferka a iné.
Zo slovenských autorov som začínal v detstve na prvom stupni pred dosiahnutím desiatich rokov s Dominikom Tatarkom a ovplyvnil ma v tomto veku zo svetových autorov geniálny Rus Leonid Andrejev, či Američan Dalton Trumbo, ale aj Hrabal, či Hašek. Potom som v šiestej triede mal už slušne preštudovaného Dostojevského, prišiel Hemingway, Tolstoj, London, Bunin, Merežkovský, Paustovský, Andrej či Milan Ferko, Milo Urban, Ťažký, Tužinský, či básnici od Wolkra, cez najlepšieho českého básnika, s ktorým som mal česť sa kamarátiť – Karola Kryla, po Nezvala, Seiferta, Milana Holuba; prípadne Ján Stacho, Valentín Beniak, Ján Ondruš, Milan Rúfus, Hviezdoslav, Lautréamont, Villon, Voznesenský. Tých kníh je veľmi veľa. Prečítal som diela od Borgesa, Marquéza, či Bukowského, čo sa dalo aj s Bukowského životopismi, keď na Bukowského ma upozornil ešte pred rokom 1989 predčasne zosnulý Blažej Krasnovský, či ďalší môj priateľ s podobným osudom Jožo Urban.

:: Máte svojich obľúbených autorov?

Je to isté. Okrem tých, čo som doteraz vymenoval, som nespomenul ešte mnohých. Trebárs tých, ktorých som osobne mal tú česť spoznať a čítať – ako Miroslava Válka, Pavla Janíka, Petra Gregora, Ruda Slobodu, Štefana Moravčíka, Vincenta Šikulu, či zo svetových, ktorých som samozrejme osobne nepoznal – môjho obľúbenca T. Manna, Oscara Wildeho, Shakespeara, Šukšina, Bulgakova, Ajtmatova, Lao´ca, Gándhího, či Philipa K. Dicka, ktorého tvorba ma stále očarúva a snažím sa sledovať, kde opäť podľa jeho diela pripravili aký film. Napriek tomu, že zomrel už pred viac ako dvoma desiatkami rokov, stále sa objavujú jeho námety v nových a nových filmoch (Next, Total Recall, Blade runner, A Dark picture a i.), pričom ľudia väčšinou nevedia, že ide o jeho diela.

::

Po odpovediach Stanislava Hábera na anketové otázky si môžete prečítať aj rozhovor s ním.

::

Predchádzajúca časť ankety: Čítam, čítaš, čítame (1).