Anketa o knihách a čítaní
Odpovedá Stanislav Háber – spisovateľ:
:: Ako vnímate problematiku literatúry a jej spoločenskej percepcie?
Literatúra je len jedna. Nie je viac druhov. Písaním a čítaním si ľudia odkazujú poznanie cez roky, desaťročia, storočia, ba aj tisícročia. Preto je dôležitá. A jej percepcia? Nuž, vždy v histórii čítala len istá časť ľudského publika. Nevidím rozdiel v tom, koľko ľudí čítalo Timravu či Mináča, prípadne Hellera či Remarquea v minulosti a koľko ľudí číta dnes. Literatúra sa, naopak, dnes môže dostať k širšiemu publiku práve spracovaním v iných podobách. Trebárs vo filmovom spracovaní, čo trebárs v minulosti nebolo až tak rozšírené. Preto si myslím, že fňukanie nad tým, prečo ľudia nečítajú, ba nezmerateľné tvrdenia, že sa číta vraj menej, nemusí byť celkom na mieste.
:: Čo pozoruhodné ste čítali, čítate, prípadne chcete čítať?
Vždy čítam niečo pozoruhodné. Uprednostňovať niečo pred druhým len preto, lebo ste mi položili túto otázku teraz a nie trebárs pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi, keď som čítal niečo iné, by bolo nesprávne. Neustále ma očarúvajú biblické príbehy s ich odkazmi pre ľudstvo, ako žiť, a svojou všeplatnosťou v akejkoľvek dobe. Potom je to najrozšírenejšia kniha po Biblii na svete, a to Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského. To sú moje stálice, prekladané Odklepávaním popola na Buddhu od Seung Sahna, prípadne Abhinavaguptom a jeho Paramarthasárou. Ale neustále čítam aj Rabbi Šimona bar Jochaja a jeho knihu života Sefer Jecira – teda knihu života. Rozčítaného mám Scholema Ascha, ale aj pozoruhodnú prácu Alberta Manguela Čítanie obrazov. Sledujem tvorbu výbornej českej poetky Jarmily Moosovej-Kuřitkovej, prozaika Petra Musílka, aforistu Aleša Nováka, či básnikov Pavla Garana, Tibora Kočíka, Romana Lohnerta a Jaroslava Čampulku.
Potom, samozrejme, moje práce, ktorými sa zaoberám každý deň. A to od životopisov svätých, práve publikovaných na mojom blogu: Svätí na každý deň, až po pripravovaný poviedkový román Duše hovoria o tom, čo rozprávajú mŕtvi tesne po opustení sveta živých, kde sa objavuje v prvom diele vyše stodvadsať ľudských osudov. A aj keď vydavateľa ešte na ten príbeh nemám, pracujem akoby mal vyjsť už zajtra. Rovnako však pokračujem na eseji Jedna a traja o podobnostiach v tvorbe Timravy, Bukowského, Dicka a Londona. Potom je to moja poézia, či príprava detského muzikálu Šimšilijum s hudobným skladateľom Miňom Mojžišom. A teda čítam a čítam a čítam a ešte viac by som chcel čítať, ak to budem stíhať, lebo to znamená, že potom viac píšem.
Potom, samozrejme, moje práce, ktorými sa zaoberám každý deň. A to od životopisov svätých, práve publikovaných na mojom blogu: Svätí na každý deň, až po pripravovaný poviedkový román Duše hovoria o tom, čo rozprávajú mŕtvi tesne po opustení sveta živých, kde sa objavuje v prvom diele vyše stodvadsať ľudských osudov. A aj keď vydavateľa ešte na ten príbeh nemám, pracujem akoby mal vyjsť už zajtra. Rovnako však pokračujem na eseji Jedna a traja o podobnostiach v tvorbe Timravy, Bukowského, Dicka a Londona. Potom je to moja poézia, či príprava detského muzikálu Šimšilijum s hudobným skladateľom Miňom Mojžišom. A teda čítam a čítam a čítam a ešte viac by som chcel čítať, ak to budem stíhať, lebo to znamená, že potom viac píšem.
:: Ktoré knihy vás zaujali?
Je ich také veľké množstvo, že odpoveď je veľmi ťažká. Musím mať v knižnici už spomínanú Bibliu, Nasledovanie Krista od Kempenského, Život Krista od Papiniho, Paustovského Zlatú ružu, Tolstého Vzkriesenie a Kreutzerovu sonátu, Londonovho Tuláka po hviezdach, Dickovho Zlatého muža, Pirandellovho Mattiu Pascala, Camusove Slová, Platónove spisy, Dostojevského Bratov Karamazovovcov, trošku od Puškina, Exupéryho Citadelu a Malého princa, od Richarda Bacha Čajku a Most cez navždy, od G. B. Shawa O sebe, Abhinavaguptovu Paramarthasáru, Sefer Jeciru od Rabbi Šimona bar Jochaja, Urbanove spisy Zelená krv a Na brehu krvavej rieky, Zaprášené histórie Ema Bohúňa, Timravine spisy, Na voľnej vôľuške Janka Alexyho, rybárske príhody Jožka Krónera, Ľudove Zelienkove Poľovnícke smiechoty, Hviezdoslavove spisy, Tatarkovho Démona súhlasu, Hemingwayove Ostrovy v prúde; Starca a more, či Remarqueových Troch kamarátov, Mňačkove Oneskorené reportáže, Čomajov Počmáraný život, Ťažkého ságu Amenmaria a Čatára Matúša; Hľadanie raja od Milana Ferka a iné.
Zo slovenských autorov som začínal v detstve na prvom stupni pred dosiahnutím desiatich rokov s Dominikom Tatarkom a ovplyvnil ma v tomto veku zo svetových autorov geniálny Rus Leonid Andrejev, či Američan Dalton Trumbo, ale aj Hrabal, či Hašek. Potom som v šiestej triede mal už slušne preštudovaného Dostojevského, prišiel Hemingway, Tolstoj, London, Bunin, Merežkovský, Paustovský, Andrej či Milan Ferko, Milo Urban, Ťažký, Tužinský, či básnici od Wolkra, cez najlepšieho českého básnika, s ktorým som mal česť sa kamarátiť – Karola Kryla, po Nezvala, Seiferta, Milana Holuba; prípadne Ján Stacho, Valentín Beniak, Ján Ondruš, Milan Rúfus, Hviezdoslav, Lautréamont, Villon, Voznesenský. Tých kníh je veľmi veľa. Prečítal som diela od Borgesa, Marquéza, či Bukowského, čo sa dalo aj s Bukowského životopismi, keď na Bukowského ma upozornil ešte pred rokom 1989 predčasne zosnulý Blažej Krasnovský, či ďalší môj priateľ s podobným osudom Jožo Urban.
Zo slovenských autorov som začínal v detstve na prvom stupni pred dosiahnutím desiatich rokov s Dominikom Tatarkom a ovplyvnil ma v tomto veku zo svetových autorov geniálny Rus Leonid Andrejev, či Američan Dalton Trumbo, ale aj Hrabal, či Hašek. Potom som v šiestej triede mal už slušne preštudovaného Dostojevského, prišiel Hemingway, Tolstoj, London, Bunin, Merežkovský, Paustovský, Andrej či Milan Ferko, Milo Urban, Ťažký, Tužinský, či básnici od Wolkra, cez najlepšieho českého básnika, s ktorým som mal česť sa kamarátiť – Karola Kryla, po Nezvala, Seiferta, Milana Holuba; prípadne Ján Stacho, Valentín Beniak, Ján Ondruš, Milan Rúfus, Hviezdoslav, Lautréamont, Villon, Voznesenský. Tých kníh je veľmi veľa. Prečítal som diela od Borgesa, Marquéza, či Bukowského, čo sa dalo aj s Bukowského životopismi, keď na Bukowského ma upozornil ešte pred rokom 1989 predčasne zosnulý Blažej Krasnovský, či ďalší môj priateľ s podobným osudom Jožo Urban.
:: Máte svojich obľúbených autorov?
Je to isté. Okrem tých, čo som doteraz vymenoval, som nespomenul ešte mnohých. Trebárs tých, ktorých som osobne mal tú česť spoznať a čítať – ako Miroslava Válka, Pavla Janíka, Petra Gregora, Ruda Slobodu, Štefana Moravčíka, Vincenta Šikulu, či zo svetových, ktorých som samozrejme osobne nepoznal – môjho obľúbenca T. Manna, Oscara Wildeho, Shakespeara, Šukšina, Bulgakova, Ajtmatova, Lao´ca, Gándhího, či Philipa K. Dicka, ktorého tvorba ma stále očarúva a snažím sa sledovať, kde opäť podľa jeho diela pripravili aký film. Napriek tomu, že zomrel už pred viac ako dvoma desiatkami rokov, stále sa objavujú jeho námety v nových a nových filmoch (Next, Total Recall, Blade runner, A Dark picture a i.), pričom ľudia väčšinou nevedia, že ide o jeho diela.
::
Po odpovediach Stanislava Hábera na anketové otázky si môžete prečítať aj rozhovor s ním.
::
Predchádzajúca časť ankety: Čítam, čítaš, čítame (1).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.