21. marca 2013

Morálny realizmus


Vlado Gregor
(Úvaha Vlada Gregora)

NEZBOŽŇUJME ŽIADNE SVETSKÉ VLÁDY A ŽIADNE PREMÚDRE RADY, HLAVNE SA MAJME AKTUÁLNE A REÁLNE RADI

Vyhlasujú sa teraz heslá o novej evanjelizácii a podobne – a nejako nepríjemne mi to pripomína propagáciu perestrojky a nového myslenia. Stále sa hľadajú nejaké novšie a čistejšie vzory, vznikajú nové spoločenstvá a básni sa o nových reformách. Akoby už neplatilo, že Kristus je ten istý včera, dnes i naveky...

Izolacionizmus a oddeľovanie sa je v ľudskej povahe a iste to treba registrovať a správne usmerňovať, ale nemožno poprieť, že je to niečo, čo Kristus bytostne neznášal. Keby chcel založiť nejaké iné a perfektnejšie spoločenstvo vybraných ľudí, asi by išiel do Kumránu robiť kláštornú reformu, prípadne by v tej púšti založil nový rád. Nie moji milí, on išiel medzi obyčajných ľudí a žil ich reálnym životom a uprostred ich bežných starostí.
Vo všetkých tých sporoch okolo ideálu a reality ide o to, že do naozaj úprimnej debaty sa žiadnej zo strán nechce, takže ju musia suplovať tí nestranní, zospodku a mimo tých rôzne výlučných kruhov. Je samozrejmé, že nikto sa im za to nepoďakuje a môžu byť radi, keď im nikto neublíži.
Nedávno sme videli podobný cirkus a hru na dobrých a ešte lepších u susedov. Tu vôbec nejde o to, či sa hore prestŕča Schlafenberg alebo Schwarzenberg, Zeman alebo Buran. Ide o to, že ten ponižovaný, podceňovaný, manipulovaný a pravdivo neinformovaný národ chce ako-tak slušne žiť, ale bezočivo a okato sa na ňom priživujú rôzni „tlčhubovia“ a „nemakačenkovia“. A vôbec si nemyslime, že za Kristových čias to bolo nejako ináč. Nie každý vie tieto veci jasne vyjadriť a či vyspievať ako Karel Kryl, ale naozaj to bol hrozný pohľad, ako sa pred našimi očami menili marxisti na politológov, ateisti na religionistov a funkcionári na manažérov.
Na tú našu katolícku a najväčšiu Cirkev sa aj najviac pľuje a útočí, otázka je, či právom a čo sa s tým dá robiť. Čím väčší organizačný kolos, tým viac sa tam spravidla vyskytuje neprávostí, diktátu a anonymity. Vidíme to aj na veľkých ríšach. Najviac väzňov a najväčšie tajné služby v moderných dejinách mali Spojené štáty americké a Sovietsky zväz, a Čína tiež za nimi veľmi nezaostáva.
Čo ale s tým? Máme sa rozpadnúť do malých a rozhádaných spoločenstiev, ktoré sú omnoho ľahšie manipulovateľné všelijakými viac alebo menej bezohľadnými fanatikmi a diktátormi? Ako sa potom splní Kristova vízia, aby všetci jedno boli a aby sa vytvoril jeden ovčinec a jeden pastier? Nič iné nemôže ani Cirkev, ani ľudstvo ako také zachrániť, ako reálny, odpúšťajúci a trpezlivý prístup k všetkým problémom a možným katastrofám okolo. A tiež uvedomenie si toho, že sme naozaj hriešni a preto nielen poriadok a zákony musia fungovať, ale aj tresty a sankcie. Príkaz o odpúšťaní a nekonečnom milosrdenstva sa týka osobných vín a vzťahov, ale nie toho, aby sa tu vytvorila dezorganizácia a možnosť lovenia v mútnych vodách pre zlomok percenta obyvateľov zemegule!
Ani na našu Cirkev si nedajme neoprávnene kydať. Isteže sa vo veľkej a akokoľvek dobre organizovanej štruktúre vyskytujú aj prešľapy. Vždy ale rozmýšľajme aj nad tým, koľko sa v nej deje a organizuje dobrých vecí, koľko sa v nej udeje lásky a pomoci a hlavne si ceňme to, že popri všetkých nedostatkoch stále hlása a občas aj obetavo a nezištne odovzdáva Kristove slová.
V celej svojej tvorbe upozorňujem na to, aby sme sa na veci pozerali reálne a aj svoju prvú knižku som nazval Kódex hnutia za morálny realizmus. Iste by bolo ideálne, rajské a nebeské, keby sme boli solidárni len v dobrých veciach, ale keby tá solidarita zmizla úplne, bolo by to úplne nanič. Máme sa mať radi, podporovať sa, odpúšťať si, skúšať sa dohodnúť, podľa svojich možností a schopností hovoriť pravdu a nezakrývať svoje hriechy. Dúfajme, že sa to nám i svetu bude stále lepšie dariť, lebo práve kvôli tomu prišiel ten Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.

::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.