28. mája 2013

Absolvujme prestížne školy, ale všímajme si aj to, čo ľudí bolí

Vlado Gregor
(Úvaha Vlada Gregora)

Veľa sa teraz debatuje o tom, prečo kresťanstvo stráca u ľudí dôveru a prečo sa kostoly a semináre vyprázdňujú. Bol som včera na stretnutí kresťanských mládežníkov a mal som pocit, že hovorím s ľuďmi z inej planéty. Ako by sa medzi generáciami vytvoril nejaký blok, nepriestrelná stena.
Nie som ešte taký starý, ale čosi si pamätám – po sovietskej invázii v auguste 1968 som ako desaťročný sledoval, ako sa ľudia „pokakávali“ a strácali charakter. Preto sa občas dobre bavím na tom, ako sa niektorí mladí kasajú, akí by boli hrdinovia za komunizmu, alebo za prvej Slovenskej republiky.

Hovoril som, že kresťanstvo a vôbec terajší vodcovia a ideológovia sa akosi nevedia zastať drobných ľudí, ktorých je väčšina, a ktorých sa vehementne zastával Kristus. Uviedol som pár prirovnaní.
1. Kedysi, pokiaľ človek nenadával na komunistickú stranu a Sovietsky zväz, keď videl nejaké krivdy, pre ktoré sa išiel sťažovať, často sa veci riešili. Teraz, ak nemá peniaze a kapitalistické známosti, môže sa ísť sťažovať na lampáreň. Ak argumentuje príliš konkrétne, môže mu vybuchnúť jeho bazárové auto alebo mu môžu zmlátiť deti, pokiaľ sa aj jemu niečo nemilé neprihodí.
2. Kedysi po troche kradli skoro všetci, vládol tu výmenný obchod a hoci občas niečo chýbalo, pri troche dobrej vôle a minime kontaktov sa to dalo zohnať. Teraz kradnú len poniektorí, ale tí kradnú poriadne. Pritom ak chudákovi  chýba v dekáde 50 centov, sú schopní vyraziť ho z roboty. Čo na tom, že je starý a v tej robote zanechal kus zdravia. Ľahko ho nahradí lacnejší mladý odinakiaľ, ktorý bude po plafón vyskakovať od radosti, že môže robiť v Bratislave, alebo inom „businesscentre“. Ani lacní jožkovia už neexistujú, po novom sú to dealeri. 
3. Kedysi, ak bol riaditeľ alebo iný papaláš neľudský, nakoniec ho matka strana niekedy neskoro, ale predsa vymenila, aby roztrpčenosť ľudí neprerástla určité hranice. Teraz radšej nechajú povyhadzovať všetkých ukrivdených a to „hovädo“ tam nechajú. Nech sa len ľudia boja a trasú aj o ten najmizernejšie miesto.
4. Kedysi sa naozaj pracovalo nerentabilne, ľudia sa flákali a bola tu veľká prezamestnanosť. Ale ľudia z veľkých podnikov a aj tí z malých záhumienkov predsa len tvorili určité hodnoty, zisky a produkty, ktoré sa prerozdeľovali. Teraz idú zisky zahraničným koncernom, alebo ich poslušným služobníkom a poberateľom judášskych provízií. Takisto mnohých špekulantov tento chaos doslova podporuje a nemá na nich nikto, lebo sme tak právny štát, až to bolí. Mnohých a väčšinu.
Všetko toto, čím som chcel zabodovať, nenašlo u nadšeného kresťanského publika žiaden ohlas. Skrátka som sa nepýtal správne a aktuálne. Samozrejme, trochu som tieto postrehy prehnal a som rád, že je aspoň nejaký záujem rozvíjať užitočné aktivity. Asi neplatí ten známy bonmot, že kresťanstvo v 3. tisícročí bude mystické, alebo nebude, ale skôr, že bude reálne sociálne, alebo nebude. Jednoducho sa musíme prestať riadiť heslom: "Verme v Boha jedného, zderme jeden druhého." Alebo to aspoň nerobme tak viditeľne a trochu väčšiu kosť hoďme aj tomu množstvu chudákov a zúfalcov okolo nás. Lebo ani vy, mladí a úspešní, si nemôžete byť istí, že sa medzi takých nedostanete.
Treba kritizovať krivdy minulosti, ale dôležité je aj vnímať zlo súčasnosti, lebo dejiny sa dejú doslova pred našimi očami. Uctievajme dávnych svätcov a prorokov, ale snažme sa ich trochu aj nasledovať a reálne ich prístupy aplikovať. To je už o niečo zložitejšie a riskantnejšie. Možno nás pritom neukrižujú, ale treba si pomaly zvykať aj na to, že nás ignorujú a udupávajú. To je niekedy mučivejšie a beznádejnejšie ako popravy a prenasledovania.
V prorokovi Starého zákona Malachiášovi sa píše, aká je to úžasná vec, keď sa podarí obrátiť srdce otcov späť k synom a srdce synov späť k otcom. V to dúfam, kým dýcham, teda "dum spiro, spero".
28. 4. 2013

::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.

::
PriestorNet - niečo navyše.

3 komentáre:

  1. Anonymný29.5.13

    Za prvej slovenskej republiky sa za názor nezatváralo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S tým možno súhlasiť.
      Ale deformačné pôsobenie médií vytvorilo z toho obdobia strašiaka, takže najmä niektorí mladí ľudia sa voči nemu snažia vymedziť.

      Odstrániť
  2. Všimli sme si, že na článok odkazuje aj portál Kresťanské správy - http://spravy.vyveska.sk/ - s takýmto komentárom:
    Provokatívny text, ktorý ukazuje na určité pozitívne črty komunistického režimu a hovorí, že ľahšie je kritizovať minulosť, ako pomenovať zlo v prítomnosti.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.