4. júla 2013

Zachrániť aspoň seba

Vlado Gregor
Vlado Gregor

Väčšine ľudí ide o vytváranie akýchsi pevných štruktúr či mocenských systémov, a sú to pochopiteľné snahy. Takisto všetci reformátori a očisťovatelia chcú budovať niečo zásadne nové, čo konečne bude mať silu niečo radikálne, teda od koreňa zmeniť a definitívne vylepšiť.
Milí moji, ide o zásadný omyl. Kristus nás celým svojím životom presvedčuje, že takto to nejde a ak chceme meniť svet, musíme to robiť mimo mocenských a majetkových štruktúr. Tie konštatovania, že syn človeka nemá kde hlavu skloniť a vlastní domáci sú človeku nepriateľmi, nie sú nejaké lacné povzdychy, to je svojím spôsobom a do určitej miery osud všetkých opravdivých nasledovníkov Ježiša Krista.

Ak by sme chceli niečo naozaj očistiť a zásadne zmeniť, sami by sme museli byť čistí a dokázať vychovať samých neuveriteľne čistých a absolútne nezištných nasledovníkov. Štruktúry a moc nie je až také ťažké vytvoriť, stačí mať dostatok energie a vedieť zmanipulovať dostatočné množstvo dôverčivých ľudí. Pretože, keď nie je komu dôverovať, aký má celý svet okolo nás a celý náš život vlastne zmysel? Ale je toto cesta, ktorej nás učí evanjelium? Dokážeme vzbudiť istotu a pritom si zachovať čistotu?
Možno nie je až taký problém vyrobiť maximálne rýchle a výkonné auto, problém je dať mu dobré brzdy a vymyslieť preň bezpečný a užitočný účel. Tento rébus rieši človek a ľudstvo pravdepodobne už od vynálezu pästného klinu.
Nedostatky a manipulácie, poverčivosť a ziskuchtivosť nájdeme v každej štruktúre a v každej organizácii, pretože všetky pravidlá a zákony sú aj výrobným prostriedkom a sú určené aj na ovládanie druhých a iných. Je nejaká cesta vymaniť sa z tohto začarovaného kruhu? Isteže je, ale zvykne končiť v opustenosti a v horšom prípade na kríži. Ako ale hovorí ľudové príslovie, každý špás niečo stojí a my si musíme určiť, čo sme v rámci nasledovania Krista ochotní obetovať a do akej miery dokážeme tým druhým, alebo aj tým svojim, ale nie celkom podľa nášho gusta, dobrorečiť a nie zlorečiť.
Je to nekonečný proces sprevádzaný samými omylmi a potknutiami, ktoré vyplývajú z ľudskej nedokonalosti, ale ak chceme postupovať dopredu, neostáva nám nič iné, len kráčať a potkýnať sa. Asi dôležitejšie ako všímať si to u seba a odpúšťať sebe, je  všímať si to a tolerovať u tých našich blízkych a menej blízkych. Pretože v tomto jednoduchom pravidle spočíva možnosť zachovania existencie života na tejto vesmírnej guli s konečnou veľkosťou, poriadne hrboľatou, s nestálymi ľuďmi a nestálym počasím, čo je momentálne veľmi aktuálny problém. Bolo to tak aj za Noeho, ktorý sa neobzeral po druhých a netrúfal si ich meniť, ale pozeral sa okolo seba a skúmal, kde má nasmerovať svoju energiu, aby dokázal zachrániť aspoň seba a svojich najbližších. Aj za cenu risku a obety, nie iných, ale seba samého.
(Napísané 13. 6. 2013)

Autorom príspevku je Vlado Gregor.

1 komentár:

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.