V záujme pravdy

Alexander Solženicyn:

Matrionina chalupa

Bratislava, Slovenský spisovateľ 1966

Vydanie (v edícii Spoločnosť priateľov krásnych kníh) obsahuje štyri prózy:

Jeden deň Ivana Denisoviča, Matrionina chalupa, Príbeh na stanici Krečetovka, Vo vyššom záujme.

Jeden deň Ivana Denisoviča

Solženicynova novela o jednom dni trestanca Ivana Denisoviča Šuchova patrí k najznámejším dielam svetovej literatúry 20. storočia. Je umelecky pôsobivým svedectvom o zločinnom charaktere komunistického systému a osobitne stalinizmu. Vydanie novely, schválené Chruščovom a umožnené krátkym politickým uvoľnením po Stalinovej smrti (v časopise Novyj mir č. 11/1962 a vzápätí knižne), spôsobilo rozruch a spustilo širokú diskusiu o skutočných pomeroch v Sovietskom zväze.

Ale netrvalo dlho a predstavitelia režimu vyhlásili dielo za škodlivé a usúdili, že jeho publikovanie bolo omylom. Dalo sa to čakať, lebo tento text mal účinok míny. Autor v ňom načrtol príbeh jednoduchého Ivana, obyčajného nevinne trpiaceho človeka, jedného z mnohých; podal literárne svedectvo o neľudskosti, brutalite, utrpení, ale aj solidarite a vôli prežiť – a pravda ukázala svoju silu.

Matrionina chalupa

Prózu Matrionina chalupa možno z hľadiska žánrovej špecifikácie označiť za krátku novelu. Jej dej sa odohráva v päťdesiatych rokoch minulého storočia na ruskom vidieku. Rozprávačom je človek (podobajúci sa svojím životným príbehom autorovi), ktorý si po návrate z väzenia a vyhnanstva našiel miesto učiteľa v zapadnutej dedinke. Po dlhom čase núteného pobytu inde túžil „zahrabať sa a stratiť v srdci Ruska“, a tak sa ocitol ako podnájomník v skromnej chalupe Matriony Vasilievny.

Dielo vypovedá – akoby mimochodom, v druhom pláne, pritom presvedčivo – o pomeroch vo vtedajšom Rusku (Sovietskom zväze), ale zameriava sa hlavne na postavu Matriony – nepochopenú a opustenú, ale nie nešťastnú, obetavú a svojím spôsobom hrdinskú ženu: „Všetci sme žili vedľa nej a nepochopili sme, že práve ona je ten jeden spravodlivý, bez ktorého, ako vraví príslovie, neobstojí dedina. Ani mesto. Ani celá naša zem.“

Príbeh na stanici Krečetovka

Poviedka zachytáva atmosféru vojnovej jesene 1941 v ruskom zázemí. Nemci postupovali, vládla neistota: „Podľa správ informačnej kancelárie sa frontová línia určiť nedala...“

Na pozadí rozhárajúcej sa vojny autor vykresľuje portrét poručíka Zotova – naivného dobráka, ktorý slepo verí komunistickému režimu a v túžbe slúžiť mu začína strácať zmysel pre realitu. Netrápi ho osud ženy, ktorá zostala s nenarodeným dieťaťom na druhej strane frontu, ťaží ho „desivo nepochopiteľný priebeh vojny“. Prestalo mu záležať na vlastnom živote: „Jeho nepatrný život mal zmysel len potiaľ, pokiaľ mohol byť užitočný revolúcii. Ale márne sa žiadal do prvej línie – ostal trčať na veliteľstve dráhy.“

Čitateľ sa napriek možným očakávaniam nedočká veľkého dejového zvratu, mimoriadnej drámy ani prekvapivej pointy. Život väčšiny z nás plynie ako rieka, zväčša (navonok) pokojne. Najväčšie, najsilnejšie víry bývajú pod hladinou, bolesť vrastá dovnútra a to hlavné je ukryté v duši.

Vo vyššom záujme

Novela s názvom Vo vyššom záujme potvrdzuje autorovo zameranie na človeka, na súvzťažnosť jeho vnútorného života, hľadania integrity a vzťahu k okoliu.

Solženicynovi nejde o estétstvo, je spisovateľom-filozofom, ktorý chce podať svedectvo o pravde. Prostredníctvom svojho diela poukazuje na falošnosť, ziskuchtivosť, nespravodlivosť, ako na aj ich nositeľov, a zároveň vyzdvihuje tých, čo sa dokážu zlu (okolo seba i v sebe) vzoprieť. V tomto rámci môže aj všedná téma, všedný problém zarezonovať, umelecky zapôsobiť a vyvolať odozvu. Solženicynov tvorivý akt má silný mravný rozmer.

::

Súvisiace:

Sila príbehu, sila pravdy.