10. septembra 2013

Román o živote

Alexander Solženicyn: Rakovina
Bratislava, Tatran 1991

Dejiskom románu je onkologická klinika v hlavnom meste jednej zo stredoázijských sovietskych republík (Uzbekistan). Stretávajú sa tu zväčša nedobrovoľne ľudia rôznych pováh, záujmov i rozdielneho sociálneho postavenia. Pomerne presne možno určiť aj čas deja – predjarie roku 1955.
V jednom časopriestorovom bode sa pretínajú rozmanité osudy a životné príbehy zainteresovaných: pacientov a ich príbuzných, ale aj zamestnancov nemocnice. Autor majstrovsky vykresľuje, využívajúc retrospektívu, životné cesty jednotlivých protagonistov.

Z množiny postáv sa postupne dostáva do popredia jeden z pacientov – bývalý väzeň, vyhnanec Kostoglotov – mladý muž, ktorý napriek svojmu ťažkému údelu neprestáva túžiť po láske, po niečom peknom, čo by naplnilo jeho dušu. Oproti nemu vystupuje postava bezcharakterného chamtivca, karieristu a udavača Rusanova.
V tieni rakoviny sa nedá nemyslieť na smrť. Ťažká choroba človeku zacloní celý svet – na jednej strane sa ocitne iba on sám, všetko ostatné ostáva „na druhej strane nádoru“ (s. 18). Niekomu je ľúto samého seba, niekto sa utiahne, iný začne kričať a obviňovať všetko a všetkých. Oleg Kostoglotov sa zoči-voči smrti chcel dotknúť čohosi čistého, stáleho, ale nevedel, kde to nájsť...
V naznačenom kontexte sa prirodzene otvára otázka zmyslu života. Solženicyn preferuje tradičné hodnoty, pričom jeho dielo nestráca nič z umeleckej sily a presvedčivosti. Ide o to „ukázať svetu takú spoločnosť, kde všetky vzťahy, dôvody a zákony budú vyplývať z mravnosti“ (s. 375). Záleží na tom, aby sa nám podarilo „uchovať si neskalený, neporušený, nepoškvrnený ten obraz večnosti, ktorý má každý v sebe zasiaty“ (s. 364).
Solženicynov román Rakovina zaujme svojou formálnou stavbou, emocionalitou, no hlavne myšlienkovou hĺbkou a etickou naliehavosťou. Má nadčasový, všeľudský rozmer, popritom zachytáva konkrétny dejinný úsek, historickú skúsenosť, ktorá je blízka aj slovenskému čitateľovi.

::
Súvisiace články:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.