- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

17. decembra 2013

Výzva na pokánie

Alexander Solženicyn:
Súostrovie Gulag

Bratislava, Premedia Group 2012

Solženicynovo monumentálne trojzväzkové dielo o histórii gulagu vznikalo v neľahkých podmienkach. Autor musel svoju prácu tajiť, všetky materiály ukrývať a len po častiach spracovávať; ani raz, ani pri poslednej redakčnej úprave nemal, z obáv pred odhalením a zhabaním, celý text pokope.

Až neskôr, po vypovedaní z vlasti, keď žil v slobodnom prostredí, mal možnosť pokojne sa venovať tvorivej práci a prípadne upraviť či doplniť svoje staršie texty, vrátane Súostrovia. Ale ako uviedol v poznámke z roku 1979 (Vermont, USA): „Kniha do seba už odmieta prijať čokoľvek nové. Vznikla v temnote ZSSR vďaka podnetom a plameňu spomienok väzňov, a tak musí ostať takou, akou bola.“

Súostrovie Gulag (s podtitulom: 1918 – 1956 Pokus o umeleckú štúdiu) stojí na rozmedzí beletrie a literatúry faktu. Dielo je bohaté svojou štruktúrou i náplňou. Solženicyn v ňom využil osobitý umelecko-publicistický spôsob písania, aby účinne priblížil zvolenú tematiku. Nájdeme tu svedectvá, príbehy, vyznania, ale aj dokumentárne informácie a číselné údaje; popritom úvahové, esejisticky a filozoficky ladené pasáže.

Kniha vyšla na Západe v sedemdesiatych rokoch minulého storočia (v samotnom Rusku omnoho neskôr). Mala mimoriadne silný ohlas. Samozrejme, nechýbali ani odmietavé reakcie a očierňovanie autora, hlavne zo strany komunistov. Plytké a pokrytecké duše takéto dielo neprijmú, nepochopia Solženicynovu otvorenosť a zásadovosť. On sám na to zareagoval konštatovaním, že táto kniha nie je pamfletom, ale výzvou na pokánie (In: Autobiografia I, príloha 39).

Spojovacou niťou diela je príbeh samotného autora, jeho zatknutie, vyšetrovanie, odsúdenie, väznenie, pobyt v gulagu, vyhnanstvo... utrpenie nevinného a rozhodnutie podať o tom svedectvo. Na túto osnovu nadväzujú mnohé ďalšie príbehy, svedectvá, záznamy a výpovede, vytvárajúc spolu mohutný literárny dokument – obžalobu, ktorou sa začal „súdny proces ľudského rodu“ proti komunizmu (L. L. Regelson v liste vláde ZSSR, 17. 2. 1974; podľa Solženicynovej Autobiografie, 1. diel, príloha 43). V širšom poňatí autor rozoberá otázku zmyslu ľudskej existencie.

Súostrovie Gulag zaujme šírkou aj hĺbkou záberu – na jednej strane zachytáva celú etapu dejín, na strane druhej preniká k údelu jednotlivca; osud národov sa tu prelína s osudom konkrétnych ľudí. Ide o ťažkú lektúru. Človeka niekedy až zamrazí, keď číta o krutosti, mučení, zomieraní nevinných... V prípade Solženicynovho Súostrovia Gulag ide o zásadné dielo, nad ktorým nemožno len tak mávnuť rukou, je ukážkou pravého umenia, zaoberajúceho sa podstatnými otázkami života a smrti.

::
Súvisiace príspevky:


1 komentár:

  1. Karol Dučák21.1.21

    V článku sa veľa hovorí o masovom terore v Sovietskom zväze. Príčiny vzniku despotického zriadenia v ZSSR po roku 1918 sú však stále zahmlievané mnohými historikmi. Zámerne zamlčiavaný je napríklad fakt, že červený teror mali na svedomí predovšetkým etnickí Židia. Nie, nie som antisemita, ani rasista, ale z úcty k pravde musím prezentovať tento postoj, ktorý potvrdzujú mnohé historické fakty. Napokon samotný Solženicyn v knihe „200 rokov pospolu“ píše o veľmi vysokom podiele etnických Židov aj na umelo vyvolanom hladomore na Ukrajine v 30. rokoch 20. storočia. Uvádzam link na článok, v ktorom sú uvedené mnohé fakty o podiele etnických Židov na červenom terore v Sovietskom zväze: https://ceskavec.com/2020/10/jak-po-roce-1918-bronstejn-rosenfeld-apfelbaum-a-dalsi-vrazdili-etnicke-rusy-a-historici-to-hodili-na-stalina?fbclid=IwAR2EbkQisVi8yw3dcgUyAamd3zSZeCmGE3qqNox5rcoffEVVGXnnzQFS4gI

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.