23. septembra 2014

Dejiny dobra a zla v Božom projekte stvorenia (4)

Strašné dôsledky Luciferovej vzbury – Vyjednávanie so Stvoriteľom

Karol Dučák
Predchádzajúce časti:

Triumfálne víťazstvo anjelských plukov archanjela Michala
A vtedy nastal ten veľký boj, ktorý apoštol opisuje v Apokalypse. Arcidémoni a mnohí bývalí anjeli, ktorí sa pridali k Luciferovi, sa vzopreli Bohu, no sedem iných archanjelov pod vedením archanjela Michala zostalo verných Pánovi. Týchto sedem dobrých archanjelov, ktorí ostali verní Bohu, stelesňuje sedem božských čností. Jeden z nich sa stal archanjelom pokory, druhý štedrosti, tretí čistoty, štvrtý priazne, piaty miernosti, šiesty dobromyseľnosti a siedmy horlivosti v dobrom. Na ich stranu sa pridali zvyšní anjeli.

Najvyšším z anjelov, archanjelom, boli pridelené mimoriadne úlohy. Archanjel Michal bol ustanovený vrchným veliteľom všetkých nebeských vojsk. Zároveň sa neskôr stal najvyšším veliteľom anjelov strážcov, pridelených na ochranu Matky Božej pri jej narodení. Všemohúci pridelil na ochranu Panny Márie anjelský strážny pluk v počte tisíc anjelov. Archanjel Michal počas celého pozemského života Panny Márie tomuto pluku velil. Tento archanjel asistoval spolu s archanjelom Gabrielom aj pri narodení Ježiša. Bol osobitným svedkom a spoľahlivým pomocníkom pri vtelení Pána a vykúpení.
Po vzniku Kristovej cirkvi sa archanjel Michal stal jej najvyšším protektorom a patrónom. Tento archanjel je mimoriadne zamestnaný množstvom delikátnych poslaní. Okrem iného bol predurčený zachraňovať duše z moci pekla predovšetkým v hodine smrti a stal sa sprievodcom ľudských duší na ceste zo sveta pred Boží súd.
Aj archanjel Gabriel, legát a minister Boha Otca v záležitostiach Panny Márie, plnil rôzne dôležité úlohy. Zvestoval napríklad Zachariášovi, že sa mu narodí syn Ján. O niečo neskôr zvestoval Presvätej Panne, že z Ducha Svätého počne a porodí Syna. Vo Svätom písme sa konkrétne spomína aj archanjel Rafael, ktorý sprevádzal Tobiáša a zázračným spôsobom ho chránil pred rôznymi nástrahami. Navyše vyliečil chorý zrak jeho otca.
Ostatní anjeli boli poverení rôznymi inými úlohami. V prvom rade sa stali spoločníkmi a strážcami ľudských duší. Okrem toho boli ochrancami spravodlivých pred nástrahami temných síl, záchrancami prenasledovaných vyznávačov pravej viery, a často plnili mimoriadne poslania v kľúčových momentoch dejín spásy, ako sa to ostatne uvádza aj na mnohých miestach Svätého písma. Najdôležitejšou bola ich asistencia Ježišovi pred Jeho ukrižovaním i počas neho, ako o tom svedčia mystické diela.
Boh mohol sám potrestať Lucifera a jeho verných prívržencov, avšak dobrí anjeli naliehavo prosili Boha, aby mohli zápasiť s nehodnými anjelmi a Boh našiel záľubu v tomto ich naliehaní. Chcel im dať možnosť vyznamenať sa a privolil, že môžu zviesť zápas so silami zla. Tento boj bol vedený duchovnými zbraňami – rozumom a vôľou. Namiesto rán mečom, či inou zbraňou, sa používali údery argumentov, lásky, pravdy a nezlomného odhodlania.
Michal archanjel argumentoval, že Boh je hodný lásky, cti, chvály, bázne, poslušnosti a neustálej adorácie. Je všemocný a môže konať podľa svojej ľubovôle. On, ktorého nikto nestvoril, a ktorý je absolútne nezávislý od kohokoľvek iného, môže žiadať len to, čo je nanajvýš spravodlivé. Všetky anjelské zbory stvoril z ničoho a obdaril ich nesmiernymi milosťami. Môže stvoriť aj iné bytosti a to v takom množstve a takým spôsobom, ako On uzná za vhodné. Je preto nanajvýš spravodlivé, aby stvorené bytosti prejavovali vďaku za svoje stvorenie a v hlbokej pokore sa klaňali jeho vznešenému majestátu.
V takomto zápale sa archanjel Michal obrátil na verných anjelov s plamennou výzvou: „Poďte, anjeli, nasledujte ma! Klaňajme sa Bohu a vychvaľujme jeho podivuhodné a tajné súdy, jeho najdokonalejšie a sväté diela! Boh je najvyšší a tróni nad všetkými tvormi. Nemohol by byť najvyšším, ak by sme my dokázali obsiahnuť alebo pochopiť jeho veľké diela. Je nekonečný vo svojej dobrote a múdrosti a bohatý v pokladoch svojich dobrodení. Môže ich udeľovať komu chce a nemôže sa mýliť vo výbere, pretože je Pán všetkých a nikoho nepotrebuje. Vo všetkom je múdry, svätý a neodolateľný. Klaňajme sa a ďakujme mu za podivuhodné dielo vtelenia, ktoré ustanovil, za jeho priazeň k jeho ľudu, že mu chce navrátiť milosť aj po jeho páde. Klaňajme sa božskej osobe, obdarenej božskou i ľudskou prirodzenosťou, vzdávajme jej poctu a prijmime ju za svojho Vodcu. Vyznajme, že je hodný slávy, chvály a velebnosti, ako Pôvodca milosti, vzdávajme mu slávu a uznajme jeho moc a božstvo.“
Lucifer nemohol odolať sile argumentov archanjela Michala ani jeho čistému pohľadu, neskalenému nenávisťou a hriešnymi vášňami. Vodcu vzbury anjelov rozožierala vnútorná zlosť a nenávisť a snažil sa uniknúť utrpeniu, ktorému ho vystavila jeho pýcha a arogancia. Bol natoľko pyšný na svoje výnimočné vlastnosti a hierarchickú hodnosť, že sa nijako nemohol zmieriť s predstavou svojej podriadenosti komukoľvek z nižšieho, ľudského rodu. Pozabudol na to, že jeho výnimočná krása, schopnosti, vlastnosti a výsadné postavenie nie sú jeho zásluhou, ale že toto všetko dostal do daru od svojho Stvoriteľa.
Žiarlivý archanjel na to pozabudol a snažil sa prisvojiť si pocty, na ktoré mal nárok jedine Boh. Rúhal sa Bohu argumentujúc, že Boh je nespravodlivý, pretože povýšil ľudskú prirodzenosť nad anjelskú, pričom anjelov ponížil a pokoril. Celý bez seba vrieskal: „Ja som najvznešenejší a najkrajší anjel! Mne patrí víťazosláva! Postavím svoj trón ponad hviezdy a budem ako Najvyšší. Nepodriadim sa nikomu, kto má nižšiu prirodzenosť ako ja, a nedovolím, aby dostal niekto prednosť predo mnou a bol väčší ako ja.“
K Luciferovi sa pridali jeho verní prívrženci a opakovali jeho argumenty. Neohrozený archanjel Michal však zvolal: „Kto je ako Boh, ktorý sídli na nebesiach? Kto sa mu môže prirovnať? Zmĺkni, zadrž svoje hrozné rúhanie, a pretože sa ťa zmocnila neprávosť, odíď z nášho stredu, ty úbožiak! Vo svojej zaslepenosti a bezbožnosti buď uvrhnutý do tmavej noci a chaosu pekelných múk! Ale my, duchovia Pána, uctime a pozdravme túto požehnanú ženu, ktorá má dať ľudské telo Vtelenému Slovu a uznajme ju za svoju Kráľovnú a Pani!“
Zápas medzi silami svetla a temna bol krátky, ale veľmi urputný. Anjelom svetla v tomto boji veľmi pomohlo úchvatné zjavenie ženy, odetej slnkom, s mesiacom pod nohami a vencom z dvanástich hviezd okolo hlavy. Pohľad na toto znamenie paralyzoval anjelov temna a postupne ich umlčal. Ich moc slabla, argumentácia chabla a oni upadali do zmätku, ktorý vyústil do ich totálnej porážky. Takisto znamenie draka, ktoré sa objavilo, vydesilo sily temna a povzbudilo anjelov svetla. Preto po krátkom boji zvíťazili sily dobra. Archanjel Michal svojím nepremožiteľným vojenským heslom „Kto je ako Boh?” triumfoval na celej čiare. Jeho mocné zvolanie bolo také silné, že zatriaslo Luciferom a jeho prívržencami, a zvrhlo ich z nebies do stredu zeme. Tam, kde sú priepasti pekla.

Strašné dôsledky Luciferovej vzbury
Lucifer bol zbavený blaženosti a cti, ktorej sa ukázal byť nehodným, stratil svoje vznešené mená, hodnosti i všetky tituly, ktorými bol vyznamenaný. Namiesto nich dostal nové tituly, ktoré zdôraznili jeho nelichotivé postavenie. Už nebol nositeľom svetla, ale diablom, satanom, hadom. Stratil svoj nádherný, oslňujúci zovňajšok a dostal podobu odporného draka.
Podobne aj anjeli, ktorí sa po boku Lucifera vzbúrili proti Bohu, boli spravodlivo potrestaní. Stratili titul anjelov a dostali hanlivé pomenovanie diabli, démoni, alebo aj čerti. Stali sa z nich temné, odporné bytosti, hnusiace sa sami sebe. Najstrašnejším trestom pre nich bolo vyhnanstvo z blaženého neba. Navždy stratili bezhraničné šťastie, vyplývajúce z blízkosti Stvoriteľa, navždy stratili hrejivé teplo Božej lásky a už nikdy sa nemohli potešiť pohľadom na vznešenosť Všemohúceho. Ich mená boli s definitívnou platnosťou vymazané z Božej pamäti, v ktorej boli predtým zapísané pre vznešenosť a milosť svojej prirodzenosti, ktorú dostali pri svojom stvorení. Každý znak po týchto anjeloch bol v nebi vyhladený a už nikdy sa nijaký nenašiel. Ako keby títo anjeli ani nikdy neboli v nebi.
Prvý zápas síl svetla a temna, ktorý skončil zvrhnutím padlých anjelov do pekla, trval veľmi krátko. Bol to vlastne len okamih a Boh ďalej pokračoval vo svojom stvoriteľskom diele.
Nastalo oddelenie svetla od tmy a zároveň aj oddelenie anjelov svetla od zavrhnutých anjelov tmy. Svetlo bolo nazvané dňom a tma nocou. Anjeli svetla zostali nebešťanmi a majú večný deň pri pohľade na zdroj večného svetla, Pána Boha, kým anjeli tmy boli zvrhnutí do večnej noci pekla. Pánom pekla, ríše bolesti, temna, zúfalstva a nenávisti sa stal Lucifer. Odvtedy je vládca pekla úhlavným nepriateľom nebeského kráľovstva a kuje plány, ako sa mstiť Pánovi nebies. Anjeli, ktorí sa pridali na jeho stranu, sa stali diablami, služobníkmi pekla, navždy a naveky.
Vzburou Lucifera a jeho prívržencov proti Bohu sa začali tisícročia trvajúce dejiny zla a zároveň dejiny zápasu dobra so zlom. Kým predtým jestvovalo len dobro a zlo neexistovalo, teraz vznikli dva svety, svet dobra a svet zla, medzi ktorými sa rozpútal neúnavný, krutý boj. Tento zápas síl dobra a zla bude trvať počas celej existencie ľudstva a ukončí ho až koniec sveta. Vtedy dobro definitívne porazí zlo a svet zla bude naveky hermeticky uzavretý v pekle.
Nič tak nepoznačilo dejiny vesmíru ako vzbura Lucifera proti Bohu a jeho porážka. Všetko zlo, ktoré kedy povstalo, má svoje korene v tejto skazonosnej udalosti. Lucifer sa stal najnešťastnejším tvorom, zrodeným z vôle Nebeského Otca a naveky ním ostane. On, ktorý bol kedysi bytosťou nevýslovnej krásy, nositeľom svetla, sa zrazu stal tou najodpornejšou, najodpudzujúcejšou kreatúrou, ošklivým drakom. Žiadna iná bytosť okrem Božieho Syna a jeho Matky nedostala toľko darov a milostí Stvoriteľa ako on. Mohol byť na večné veky blažený v bezprostrednej blízkosti Najvyššieho. Mohol byť najvplyvnejším archanjelom Božieho kráľovstva.
No práve on, ktorý dostal tak veľa, si nevedel vážiť tieto nesmierne Božie dary. Pýcha a zloba mu zatemnili rozum a on zatúžil privlastniť si viac, než mu patrilo. Začal sa miešať Všemohúcemu do jeho stvoriteľského diela. No nielen to. Zahorel smrteľnou nenávisťou voči celému ľudstvu. Vyhrážal sa Stvoriteľovi, že zničí celé ľudské pokolenie. Neváhal dokonca ohrozovať život Bohočloveka a jeho Matky, ktorú vyhlásil za svoju najhoršiu nepriateľku. Spôsobil rozkol medzi anjelmi a vniesol do neba nebezpečnú rebéliu.
Takéto ohrozenie svojho stvoriteľského plánu nemohol Stvoriteľ tolerovať a tak bol Lucifer právom zvrhnutý zo svojho úchvatného piedestálu na dno pekelnej priepasti. On, bývalý nositeľ svetla, sa zrazu stal nositeľom temna, čiernym satanom. Prekliatym až na veky vekov! Prežíva a naveky bude prežívať najhroznejšie trápenie zo všetkých Božích stvorení.
Paradoxne, hoci sa vzbúril proti Stvoriteľovi a zahorel k nemu smrteľnou nenávisťou, existencia bez Božej lásky je aj preňho taká bezútešná, že mu spôsobuje nekonečné muky. Nemožno ich ani opísať. Pri všetkej svojej nenávisti voči Bohu mu spôsobuje bezhraničnú bolesť poznanie, že už nikdy nezacíti tú nesmiernu, nekonečne hrejivú a oblažujúcu Božiu lásku. Naveky ho od Stvoriteľa oddelila neprekonateľná priepasť, takže už k nemu nedoľahne ani ten najnepatrnejší lúč nebeskej blaženosti. Večné odlúčenie od Boha je nekonečne bezútešné aj pre takého nepriateľa Všemohúceho, akým je Lucifer. Ani plamene pekelného ohňa, ani všetky porážky a neúspechy mu nespôsobujú také neznesiteľné súženie, ako večná strata lásky Stvoriteľa. Tej lásky, ktorej mohol mať do sýtosti.
V tejto bezhraničnej beznádeji sa utešuje konštatovaním, že je pánom pekla a ostatní démoni sú v jeho otroctve. Ukája sa diskutabilnou hrdosťou na to, že sa nepodriadil Bohu a že v ňom nezvíťazila jeho dobrota. Že nemusí slúžiť Bohu, ale práve naopak, zostal verný svojím zásadám a neustále vedie svoje pluky do boja proti Všemohúcemu. Opája ho zvrhlá slasť, že je vodcom vzbúrencov a jeho podriadení mu verne slúžia. Je to však zvrátená satisfakcia, pretože ho nesmierne bolestivo zraňuje. Je to radosť aj bolesť súčasne. Záblesk radosti na jednej strane, no nekonečný vesmír bolesti na strane druhej. Zjavný nepomer, bezútešná existencia v zúfalstve.
Mnohokrát po svojom zvrhnutí do pekiel zatúžil Lucifer po definitívnom ukončení svojej existencie, no nebolo to možné. Bol by ochotný zrieknuť sa všetkého, ak by mal možnosť prestať existovať, lenže toto nie je možné. Stvorenie akejkoľvek bytosti je definitívnym a neodvolateľným Božím aktom a takto stvorená bytosť musí existovať neodvolateľne a naveky. Preto Lucifer bezhranične túži po zániku božskej prirodzenosti Boha, ba po úplnom zániku Boha. Ale toto sa nikdy nestane a Lucifer to veľmi dobre vie. No nevzdáva sa. On už nemá čo stratiť a až do konca sveta bude pokračovať vo svojom odboji proti Bohu.

Prvá porada v pekle a vyjednávanie so Stvoriteľom
Už okamžite po svojom zvrhnutí na zem zvolal Lucifer v pekle poradu, na ktorej sa zúčastnili všetci jeho služobníci. Porada trvala od rána druhého dňa až do rána štvrtého dňa genézy. Lucifer a jeho kumpáni nesmierne túžili pomstiť sa Bohu za trest, ktorým ich postihol. Uzniesli sa na tom, že najúčinnejšou pomstou bude všemožná snaha zabrániť účinkom lásky Boha k ľuďom a postaviť hrádzu medzi Stvoriteľom a ľuďmi, ba dokonca poštvať ľudí proti Stvoriteľovi a zasiať do ich sŕdc nenávisť voči nemu.
Vládca pekiel i všetci démoni sa rozhodli odlákať od Boha tieto nové stvorenia, aby sa mu tak revanšovali za svoj nezávideniahodný údel. Bolo to v dobe, keď ešte človek ani nebol stvorený, no vládca pekiel už na tejto porade vyhlásil nezmieriteľný boj ľudskému pokoleniu, ktoré malo byť stvorené až počas šiesteho dňa genézy. Celé peklo závidelo ľuďom to šťastie byť na výslní Božej priazne. Účastníci pekelnej porady si zaumienili, že budú ľudí klamať, šíriť medzi nimi nepravdy, strojiť im pasce, prehovárať ich na zlo, ba sa im aj vyhrážať, aby dosiahli toho, že sa ľudia postavia proti Bohu a budú sa protiviť jeho vôli.
Napokon sa ujal slova samotný Lucifer, ktorý zhromaždeným prítomným povedal okrem iného toto:
„Podmaníme si ľudské tvory, aby sme ich mohli zničiť. Budeme prenasledovať toto ľudské pokolenie a olúpime ho o odmenu, ktorú má prisľúbenú. Vybičujeme všetku našu bdelosť, aby sme ľuďom znemožnili nazeranie na Boha, ktoré nám bolo nespravodlivo odopreté. Ja dosiahnem veľké víťazstvo nad nimi. Všetkých ich zničím a podriadim svojím zámerom. Rozosejem medzi nimi nové sekty a bludy a zavediem zákony, ktoré sa budú vo všetkom protiviť zákonom Najvyššieho. Vzbudím medzi ľuďmi falošných prorokov a vodcov, ktorí budú tieto bludy rozširovať a pomocou nich budem rozosievať semeno sváru. Neskôr im určím miesto v tunajších hrozných mukách. Budem utláčať chudobných, zarmútených a prenasledovať nesmelých. Budem rozosievať sváry, vyvolávať vojny a popudzovať národy k vzájomnému nepriateľstvu. Vzbudím pyšných a spupných mužov, aby šírili vládu hriechu a keď uskutočnia moje plány, pochovám ich v tomto večnom ohni. Pocítia tým väčšie muky, čím vernejšie ma nasledovali. Toto je moje kráľovstvo a moja odmena pre tých, ktorí ma nasledujú. Budem viesť krutý boj proti Vtelenému Slovu, pretože napriek tomu, že je Bohom, je tiež človekom a má teda nižšiu prirodzenosť, než je moja. Povýšim svoj trón a svoju dôstojnosť nad jeho. Premôžem a ponížim ho svojou mocou a prefíkanosťou. Tá žena, ktorá má byť jeho Matkou, zahynie mojou rukou. Čože je jedna žena proti mojej moci a veľkosti? A vy, zlí duchovia, ktorým sa ukrivdilo spolu so mnou, nasledujte ma a poslúchajte ma pri vykonávaní tejto pomsty, ako ste ma nasledovali v neposlušnosti! Predstierajte, že milujete ľudí, aby ste ich mohli zničiť! Pomáhajte im, aby ste ich prevrátili a priviedli do mojich pekelných končín.“
Nemožno slovami dostatočne vyjadriť zúrivosť a nenávisť, ktorá šľahala z tejto prvej pekelnej porady. Tu sa zrodili všetky zvrátenosti sveta, ktoré sa neskôr rozmnožili medzi ľuďmi ako huby po daždi. Takto sa skončila prvá porada v pekle, po ktorej nasledovalo nesmierne množstvo ďalších porád až do našich dní a budú pokračovať až do konca časov. Cieľom všetkých týchto porád bolo, je a bude stanovenie čo najúčinnejšej stratégie zápasu proti silám dobra v meniacich sa historických podmienkach ľudskej spoločnosti.
Po skončení prvej porady sa Lucifer obrátil na Stvoriteľa so žiadosťou o rozhovor. Urobil to podobne, ako sa naňho neskôr obrátil so žiadosťou o pokúšanie Jóba. Akokoľvek nesmiernu nenávisť a zlobu pociťoval voči Bohu, akokoľvek túžil sabotovať jeho zámery a sám sa vyhlásiť za vládcu neba i zeme, dokázal sa pokoriť a obrátiť sa na Pána nebies a zeme ako prosebník. Vedel, že bez povolenia Všemohúceho nesmie vykonať vôbec nič. Bol ako pes na reťazi, ktorú držal pevne v rukách Najvyšší. Nemal teda inú možnosť, ako sa pokoriť a prosiť.
Hospodin, sledujúc vlastné nesmierne ušľachtilé ciele, súhlasil, že vládcu pekiel vypočuje. Lucifer túto šancu využil a požiadal Všemohúceho o povolenie, aby smel pokúšať nielen obyčajných ľudí, ale aj Vtelené Slovo a jeho Matku. Pán mu na jeho žiadosť odvetil, že síce nemá právo žiadať takéto povolenie, ale napriek tomu mu dovolí pokúšať Krista, aby sa tak Ježiš stal vzorom a inšpiráciou pre všetkých ostatných ľudí. Najvyšší mu tiež dovolil pokúšať aj Ježišovu Matku, ale tak, že sa jej nesmie dotknúť. Zároveň však Luciferovi vysvetlil, že jeho úsilie je vopred odsúdené na neúspech, pretože Vtelené Slovo, aj keď bude pravým človekom, bude zároveň Bohom, najvyšším a všemohúcim Pánom, kým on, Lucifer, bude iba jeho stvorením. Aj keď sa peklu podarí zviesť mnohých ľudí na hriech, Kristus bude svätý a spravodlivý, imúnny voči hriechu. A Panna Mária, aj keď bude pravou ľudskou dcérou, bude pod protektorátom Najvyššieho, takže bude úplne patriť Bohu a nikto nebude mať na nej podiel.
(Pokračovanie o týždeň.)
::
Autorom príspevku je Karol Dučák.

4 komentáre:

  1. Anonymný23.9.14

    Dovolím si pozastaviť sa pri textoch Dejiny zla a dobra...
    Aby som bol trošku konkrétnejší (ide o pasáže z prvých dvoch častí):
    -
    Cit.: „Ďalším mimoriadne dôležitým momentom projektu bolo jednomyseľné rozhodnutie všetkých troch božských osôb, že druhá osoba sa stane Vteleným Božím Slovom, teda prijme hmotné telo ľudskej bytosti...“
    Toto konštatovanie sa objavuje v kresťanských textoch len ojedinele. Drvivá väčšina kresťanov si myslí, že Ježiš Kristus "existuje" len od bodu narodenia Panne Márii. Ale on bol - žil - existoval od veky vekov ako jeho Boh Otec a Duch Svätý, teda ako Trojica. Každý vníma iba Boha Otca ako Stvoriteľa a vôbec si neuvedomuje, že Boh stvoril svet - vesmír spolu so Synom
    -
    Cit.: „Spojenie Boha a človeka bolo najdôležitejšou pohnútkou, pre ktorú sa Všemohúci túžil prejavovať navonok. Patrilo sa, aby všetky tvory, ktoré mali byť stvorené, boli podriadené Pánovi, Bohočloveku, ktorý by bol súčasťou Najsvätejšej Trojice. Bohočlovek teda mal stáť na vrchole pyramídy živého tvorstva, ktorým Boh plánoval zaplniť nebo aj zem. Vrchol tejto pyramídy bol takto zakotvený priamo v Bohu, kým spodnú časť, základňu pyramídy, tvorili tie najjednoduchšie pozemské živočíchy. Práve Vtelené Slovo umožňovalo vytvoriť takéto optimálne usporiadanie pyramídy života.“
    Keď tu autor hovorí, aby všetky tvory, ktoré mali byť stvorené, boli podriadené Pánovi Bohočloveku, ktorý by bol súčasťou Najsvätejšej Trojice ... myslím si, že mal napísať: ktorý (už) bol súčasťou Najsvätejšej Trojice.... V jeho slovnom spojení to evokuje, že Svätá Trojica sa "nejako" časom doplnila.(Čiže to nebola Trojica) Ale Svätá Trojica je tu od veku vekov, ako o tom píše autor vyššie.
    -
    Cit.: „Ba sám Najvyšší ju poctil tým, že už počas jej pozemského života jej umožnil posadiť sa, hoci len relatívne krátko, po boku Najsvätejšej Trojice v najvyššom nebi.“
    Dá sa polemizovať na akú krátku dobu bola Panna Mária "posadená" po boku Najsvätejšej Trojice. Nechápem, nerozumiem však termínu "najvyššie nebo". Odkiaľ je tento pojem? V Písme sa nikde nevyskytuje. Autorovo "členenie" neba na rôzne kvalitatívne úrovne (čiže vertikálne! ) je pre mňa neprijateľné. Môžeme nebo deliť horizontálnym spôsobom - čiže podľa "počtu - množstva" príbytkov , ako o tom hovorí Ježiš ( voľne citujem: v dome môjho Otca je veľa príbytkov). A tak isto Ježiš oslovuje lotra na kríži - ešte dnes budeš so mnou v raji. Áno, ponúka mu miesto, ktoré bude vedľa seba , po Jeho boku. Nikde ani zmienka o tom, že si nezaslúžiš nejaké "úplné nebo" alebo "lepšie" nebo. Nebo je len jedno! Bez členenia!! Každý kto prejde "úzkou bránou" bude spolu s Pánom v nebi! Nie? Alebo aj tam sú "rovní a rovnejší" ? Je úplná a legitímna otázka kresťana, ktorý sa celý život držal Písma a nakoniec bude spolu s tým človekom, ktorý len krátko pred smrťou všetko oľutuje? Môžeme sa tak opýtať, ale Pán dal jasnú odpoveď - keď oľutuješ, prijmeš moje učenie... hoci aj pred smrťou, dostaneš presne to isté, ako tí druhí... Veď aj čítanie Písma na omšiach sa týka tohto problému: napr. Mt 20, 1–16.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný23.9.14

    POKRAČOVANIE
    Cit.: „Všemohúci mal stvorenie sveta vopred premyslené do tých najmenších detailov. Vedel, koľko hviezd a planét stvorí, poznal ich rozmery, dráhy, rýchlosť ich pohybu a všetky detaily, týkajúce sa existencie nebeských telies, ba vedel aj to, koľko stavebného materiálu bude na genézu vesmíru potrebovať. Mal všetko absolútne presne zrátané do poslednej molekuly. Avšak nielen presnú materiálnu evidenciu. Boh vedel, koľko anjelov stvorí a koľko ľudí sa počas celej budúcej existencie ľudstva narodí.“
    Keď som bol "mladý a hlúpy" veľmi často som premýšľal, ako to bude pri Poslednom súde. Ako si Boh môže pamätať, čo každý jeden z nás urobil... vysvetlil som si to tak, že Boh "kameruje" a sníma život každého z nás od počatia po smrť a tento "film" nám bude jednoducho premietnutý... a samozrejme spravodlivo vyhodnotený...
    -
    Cit.: „Vedel veľmi presne nielen to, kedy, kto a kde sa počne a narodí, alebo zomrie ešte v lone matky, ale vedel o každom budúcom človeku úplne všetko. Mal zrátané ešte aj počet jeho vlasov či počet buniek jeho tela. Ľudský rozum si nedokáže ani len predstaviť to nesmierne kvantum informácií, sústredených vo vševediacom ume Stvoriteľa.“
    Je to neuveriteľné pre našu ľudskú malosť, ale pre Boha predsa "nič nie je nemožné".
    -
    Cit: „Rozhodol sa poslať svojho Jednorodeného z najvyššieho neba na zem...“
    Opäť spojenie "najvyššie nebo". Nič také neexistuje!
    -
    Cit.: „Takže v pekle nie je rovnostárstvo, ale každý trpí podľa miery vlastného zavinenia.
    Avšak ani v nebi nie je rovnostárstvo. Kým Najsvätejšia Trojica, Panna Mária, anjeli a najväčší svätci spomedzi ľudí sídlia v najvyššom nebi, duše, ktoré boli zachránené na poslednú chvíľu, sa dostanú do najnižšieho neba. Tesne pred smrťou sa síce zachránili pred večným zatratením, ale večná blaženosť, ktorú prežívajú, nie je až natoľko intenzívna, ako večná blaženosť tých, ktorí sú v najvyššom nebi. Medzi najvyšším a najnižším nebom sú duše, ktoré neboli ani priveľmi sväté ani priveľmi hriešne. Ich stupeň blaženosti závisí od toho , ako sú vzdialení od Boha, zdroja večnej blaženosti. Čím vernejšie zachovávali za života Božie príkazy, tým bližšie sú k Bohu a tým intenzívnejšiu blaženosť prežívajú. Naopak, čím hriešnejšie za života žili, tým vzdialenejší sú od Boha, a tým menej blaženosti v nebi prežívajú. Kým Najsvätejšia Trojica, Panna Mária, anjeli a najväčší svätci spomedzi ľudí sídlia v najvyššom nebi, duše, ktoré boli zachránené na poslednú chvíľu, sa dostanú do najnižšieho neba. Tesne pred smrťou sa síce zachránili pred večným zatratením, ale večná blaženosť, ktorú prežívajú, nie je až natoľko intenzívna, ako večná blaženosť tých, ktorí sú v najvyššom nebi. Medzi najvyšším a najnižším nebom sú duše, ktoré neboli ani priveľmi sväté ani priveľmi hriešne. Ich stupeň blaženosti závisí od toho, ako sú vzdialení od Boha, zdroja večnej blaženosti.“
    Peklo je peklo a všetci trpia rovnako. S troškou nadsádzky by som mohol napísať: tí, čo budú niekde bokom od plameňov, bude ich to menej bolieť, páliť? A kto ich tam bude "triediť", podľa akého kľúča?
    A v nebi nie je rovnostárstvo? Odkiaľ čerpá autor tieto údaje? Kde je napísané, že tí - vyvolení sú v nejakom najvyššom nebi? Autor tu píše presne tak, ako mnohí kresťania - veď ja som bol dobrý celý život a ten... Z rozprávania (môjho osobného) s kňazmi viem, že tento problém je mimoriadne "rozšírený" v našej cirkvi. Mnohí katolíci sa cítia ukrivdení z toho, že budú tam, kde budú aj "lotri". Áno, je to tak! Ale to je veľký egoizmus každého, kto si myslí, že on bude niekde "bližšie" k Pánovi. Nebude. Všetci, ktorí sa do neba dostanú budú na tom úplne rovnako!!!
    -
    Napriek mojim výhradám môžem konštatovať, že autor textu je sčítaný a rozhľadený človek. Vie napísať mimoriadne zaujímavé texty, kde analyzuje atraktívne, ale mimoriadne náročné témy. Cením si jeho prácu a verím, že sa jeho aktivita bude neustále rozvíjať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný23.9.14

      Zaiste v nebi každý z nás dosiahne plnosť šťastia akého je schopný.Božiu spravodlivosť aj Božie milosrdenstvo často my ľudia nedokážeme pochopiť .Malý pohárik je plný vody ale aj krčah je plný vody aj vana aj more.Každý je naplnený láskou až po okraj a nikto nikomu nezávidí,všetci sú nesmierne šťastní z Božej prítomnosti-o tom je nebo.

      Odstrániť
    2. Karol Dučák23.9.14

      Ďakujem za príspevky do diskusie. S radosťou vítam každý názor, ktorý nás všetkých môže posunúť vpred pri poznávaní Boha. Ja sám sa tiež celý život učím poznávať Boha a je zrejme, že nikdy nebudem môcť o sebe prehlásiť, že už Boha poznám. Na to je každý človek príliš nedokonalý tvor. K niektorým výhradám:
      Termín „najvyššie nebo“ pochádza od španielskej mystičky Márie od Ježiša z Agredy (1602-1665), jednej z najväčších mystičiek všetkých čias. Jej dielo La Mística Ciudad de Dios (Mystické mesto Božie) má mnohonásobné imprimatur mnohých katolíckych osobností, dokonca pápežov. Existuje aj český a slovenský preklad tohto diela, ktoré vrelo odporúčam do pozornosti každého katolíka, ktorý má záujem rozširovať svoje duchovné obzory. Na základe tohto diela dedukujem, že v nebi je viacero sfér, ktoré sú uložené nad sebou. Ak by totiž v nebi neboli sféry, mystička by nepoužívala výraz „najvyššie nebo“, ale jednoducho by používala výraz „nebo“. Ak však použila výraz „najvyššie nebo“, logicky musí byť v nebi protipól, teda „najnižšie nebo“. Ďalej možno dedukovať, že medzi najvyšším a najnižším nebom, musí byť minimálne ešte jedna sféra neba, akýsi „stred neba“, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude tých sfér viac. Upozorňujem však, že sa pohybujem na poli dedukcií. Viera v existenciu neba je záväzná pre každého katolíka. Kto by neveril v existenciu neba, automaticky sa vylučuje zo spoločenstva Katolíckej cirkvi. Avšak viera v existenciu sfér neba nie dogmou a teda nie každý musí veriť tomu, že nebo je skutočne rozdelené na sféry.
      To, že nie je rovnostárstvo v pekle, dokazujú vízie iných mystičiek. Ja sám som o tom písal v príbehu List z pekla, ktorý bol uverejnený v PriestorNete. Článok vychádza zo skutočných udalostí, ktoré sa odohrali v Nemecku v roku 1937. V tomto prípade ide o výpoveď duše z pekla, ktorá tvrdí, že čím zlomyseľnejšie a tvrdohlavejšie niekto hrešil na zemi, tým strašnejšie trpí v pekle. Ten, kto hrešil zo zloby, z nenávisti k Bohu, trpí intenzívnejšie, ako slaboch, ktorý nemal dosť síl vzoprieť sa náruživostiam. Samotné peklo je podľa vyjadrenia mnohých mystikov veľmi komplikovaná inštitúcia, ktorá má zložitú vnútornú štruktúru. Jestvuje nespočetné množstvo výpovedí o pekle. Autorkami najznámejších z nich sú veľké mystičky, napríklad sv. Fastyna Kowalska, sestra Josefa Menéndezová, atď. Aj na internete sú dostupné rozhovory s ľuďmi, ktorí sa dočasne ocitli v pekle, aby o tom referovali svojím súčasníkom. Za všetky aspoň jeden: Bill Wiese - 23 minút v pekle, dostupné na internete: http://www.youtube.com/watch?v=ZX3G7m5OCxY.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.