21. novembra 2014

Tak som sa schuti zasmial

Karol Dučák
Nie je to tak dávno, čo sa mi dostal do rúk článok, ktorého autorom je biskup Donald J. Sanborn. Keďže je to známy sedesvakantista, spočiatku som nečakal nič svetoborné, no keď som sa pustil do čítania, článok ma zaujal. Biskup Sanborn v ňom reaguje na dva blogové články biskupa Williamsona o sedesvakantizme, ktoré podrobuje nekompromisnej kritike. A treba povedať, že brilantnej kritike, ktorou oponenta doslova odrovnal. Nemožno odcitovať všetky argumenty z tohto dlhého článku, ale zopár excelentných myšlienok jednoducho nemôžem neodcitovať. Sanborn okrem iného píše:

„Preto katolíci nemusia a nemôžu preosievať Magistérium Cirkvi a hľadať v ňom omyly alebo herézy. Hlavným cieľom a poslaním Katolíckej cirkvi je neomylne učiť ľudský rod (ľudstvo) v mene Krista, ktorý svojej Cirkvi poskytuje k tomuto účelu svoju večnú pomoc.“
„Preto nemôže existovať ,biskup–prorok´ ako arcibiskup Lefebvre, ktorý preosieva učenie katolíckej hierarchie a tak sa sám stáva neomylnou autoritou. Neomylnosť a neporušiteľnosť Katolíckej cirkvi musí byť spravovaná pápežom a katolíckymi biskupmi v jednote s ním. Nemôže byť zaistená skrze jedného alebo niekoľkých biskupov, ktorí sami seba ustanovia ako tých, ktorí opravujú pápeža a zvyšok hierarchie. Držať sa takej teórie ničí samotnú Božskú konštitúciu Cirkvi. Podstata katolicizmu spočíva v tom, že má hierarchiu, ktorá má moc učiť, riadiť a posväcovať v mene Krista a to tou istou autoritou a mocou, akú má Ježiš Kristus. Pokiaľ sa veriaci, aby sa dozvedeli nadprirodzenú pravdu, musia uchyľovať k biskupom prorokom, ktorí strhnú masku lži a ktorí bojujú proti takej hierarchii, potom sa rúca sama povaha a podstata Katolíckej cirkvi. Inými slovami, nikto nemôže hovoriť v mene Božom nad a mimo rámec hierarchie Rímsko-katolíckej cirkvi.“
„Chápanie univerzálneho riadneho učiteľského úradu je mylné. Je odvodené z teórie, ktorá všeobecne krúžila v Ecône, keď som tam študoval. Tvrdí, že pokiaľ riadny učiteľský úrad Cirkvi nie je v zhode s tradíciou, nepatrí do riadneho univerzálneho učiteľského úradu Cirkvi. Pohľadom tejto optiky je celkom dobre možné, že rímsky biskup spoločne s celým zborom biskupov bude učiť Cirkev doktríny, ktoré sú fakticky heretické. Takéto tvrdenie je samo o sebe heretické.“
„Poňatie riadneho učiteľského úradu Cirkvi v chápaní biskupa Williamsona vyžaduje, aby všeobecný učiteľský úrad Cirkvi bol skúmaný a diskutovaný veriacimi, či je v zhode s tradíciou. Podľa tohto scenára je celkom dobre možné, aby hierarchia učila kedykoľvek herézy, ale že by neomylnosť a trvanie (nezničiteľnosť) Cirkvi bolo zachované skrze samotné odmietnutie tohto magistéria, na základe toho, že veriaci ho neuznajú, že je v zhode s tradíciou. Je to tak absurdné ako tvrdiť ,Katolícka cirkev je neomylná, okrem prípadov, kedy sa mýli´”.
(Sanborn D. J. Odpověď biskupovi Williamsonovi ohledně otázky týkající se uprázdnění (vakantu) Římského Stolce. [online]. [cit. 28. 10. 2014]. Dostupné na internete: www.michaelsa.cz.)
Brilantný výklad! Sotva by to bolo možné napísať lepšie! Čo je však v tejto súvislosti obzvlášť pozoruhodné, je fakt, že autor nachádza v postojoch biskupa Williamsona priamu zhodu s protestantizmom. Píše totiž:
„Biskupom Williamsonom navrhovaný systém preosievania magistéria z dôvodu, aby toto bolo uvedené do súladu s Tradíciou, úplne vyvracia katolícky princíp viery, ktorá je magistériom Katolíckej cirkvi. Jeho systém je v podstate systémom protestantským. Protestanti tvrdia, že každý jedinec musí rozhodnúť, aká je podľa neho správna interpretácia Písma svätého. Biskup Williamson hovorí, že každý katolík musí samostatne rozhodnúť, čo považuje za zhodné s tradíciou a čo nie. Taký princíp viery by viedol presne k tomu, čím je protestantizmus: k spoločenstvu ľudí, ktorí nemajú absolútne žiadnu jednotu viery, ktorí sa sporia do nekonečna o to, čo Písmo sväté vlastne hovorí a ktorí sa rozdelili na nespočetné množstvo dogmatických táborov.“
„V anglikánskych Tridsiatich deviatich článkoch čítame: ,Tak, ako cirkvi jeruzalemská, alexandrijská a antiochijská zblúdili; taktiež i Cirkev rímska zblúdila nielen vo svojom spôsobe života a ceremóniách, ale tiež v otázkach viery´. Biskup Williamson nemôže uniknúť pred zhodou s týmito protestantskými heretikmi, pretože tvrdí, že modernistická hierarchia je katolícka hierarchia, nemôže sa vyhnúť záveru, že ,rímska Cirkev zblúdila´.“
(Sanborn D. J. Odpověď biskupovi Williamsonovi ohledně otázky týkající se uprázdnění (vakantu) Římského Stolce. [online]. [cit. 28. 10. 2014]. Dostupné na internete: www.michaelsa.cz.)
Vrcholom všetkého je však nasledovné odhalenie:
„Nepríjemnou skutočnosťou je to, že názory biskupa Williamsona doslova zodpovedajú tomu, čo arcimodernistický heretik Hans Küng hovorí vo svojej knihe z roku 1970 pod názvom ʺNeomylný? To je otázkaʺ. Píše tam, že neomylnosť cirkvi nie je spojená s dogmatickými formuláciami, ktoré, ako hovorí, môžu byť v skutočnosti mylné, ale s obecným a trvalým pripútaním cirkvi k pravde.“ (Sanborn D. J. Odpověď biskupovi Williamsonovi ohledně otázky týkající se uprázdnění (vakantu) Římského Stolce. [online]. [cit. 28. 10. 2014]. Dostupné na internete: www.michaelsa.cz.)
Divil som sa, že biskup Sanborn, ktorý nie je v spoločenstve s Katolíckou cirkvou, má v mnohých veciach rovnaký názor ako ja, a tušil som, že bude nasledovať nejaká zrada. A aj som sa dočkal, a to vtedy, keď som si prečítal nasledovný „klenot ducha“ pána biskupa Sanborna: „Sedesvakantista sa naopak drží toho, že tieto falošné náuky a praktiky II. vatikánskeho koncilu nepochádzajú od rímskej cirkvi, ale od skupiny cirkevných banditov, heretikov, ktorí predstierajú, že zastupujú katolícku hierarchiu.“ (Sanborn D. J. Odpověď biskupovi Williamsonovi ohledně otázky týkající se uprázdnění (vakantu) Římského Stolce. [online]. [cit. 28. 10. 2014]. Dostupné na internete: www.michaelsa.cz.)
A v tej chvíli som sa nezdržal a musel som sa nahlas rozosmiať. Až do týchto chvíľ mi argumentácia biskupa Sanborna pripadala ako argumentácia človeka, ktorý disponuje brilantnou logikou. Lenže toto už bola príliš silná káva. Pre istotu som si ten „klenot“ prečítal ešte raz, aby som sa s definitívnou platnosťou uistil o tom, či sa mi náhodou nesníva. No nemohol som si pomôcť. Stálo to tam čierne na bielom. Už som v živote prečítal nejeden alogizmus, ale tento by ťažko našiel konkurenciu svojou stupídnosťou.
Chvíľu som zvažoval možnosti a vytipoval som niekoľko variantov. Prvá možnosť bola, že zle vidím. Lenže túto možnosť som vzápätí zavrhol. Pozrel som sa okolo seba a rozoznával som okolité predmety rovnako ako predtým. Potom som si pomyslel: Buď preskočilo biskupovi Sanbornovi, alebo mne. Aby som sa v pátraní po pravde pohol ďalej, zobral som Slovník cudzích slov a skúšal som nájsť význam slovného spojenia „cirkevný bandita“. Neúspešne. Skúsil som aj na internete. Nič. Vyhľadal som teda pojem „bandita“. Slovník cudzích slov uvádza: bandita...1. člen lupičskej bandy, lupič, lúpežník... (Kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. Slovník cudzích slov, s. 113).
Keď niekto povie slovo lupič, toto slovo akosi automaticky evokuje v mysli človeka obraz po zuby ozbrojeného hrdloreza, ktorý sa neštíti nijakej zvrhlosti. Skúsil som si predstaviť biskupov na Druhom vatikánskom koncile ako kamuflovaných lúpežníkov, preoblečených v kardinálskych rúchach, a dosť ma tá predstava pobavila. Koľko len takých utajených lupičov v kardinálskych odevoch mohlo na koncile byť? Sanborn píše o skupine „cirkevných banditov“. Aby som sa vyhol akýmkoľvek mylným interpretáciám, nalistoval som si pojem skupina v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Na strane 644 je uvedené: skupina...1. viac jednotlivcov al. jednotlivostí pospolu...“ (Doruľa J. a kol. Krátky slovník slovenského jazyka).
V zmysle textu teda bolo na Druhom vatikánskom koncile zopár jednotlivcov, heretikov, ktorí podľa mystifikácie biskupa Sanborna predstierali, že patria k cirkevnej hierarchii. Lenže na koncile sa zúčastnilo vyše 2 000 koncilových otcov. Najviac ich bolo „8. decembra 1965, keď ich napočítali 2 392“ (Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu I.: Konštitúcie, s. 55).
Pokúšal som sa predstaviť si, ako mohlo niekoľko „cirkevných banditov“ zmanipulovať koncil, na ktorom bolo vyše dvetisíc biskupov z celého sveta, ale ani moja bujná fantázia mi nepomohla predstaviť si takýto konšpiračný scenár. Druhý vatikánsky koncil sa dial pred zrakmi celého sveta. Pomocou rozhlasu, televízie, umelej obežnice Telstaru a vďaka stovkám osobitných korešpondentov boli o dianí na koncile informovaní ľudia na celom svete. Ako teda mohla skupina „cirkevných banditov“ vnútiť niečo takej gigantickej organizácii ako je Katolícka cirkev?! Sanborn však perlil ďalej a na jednom mieste píše, že „Pavol VI. nebol skutočným pápežom, a síce že ním nebol nikdy“ (Sanborn D. J. Odpověď biskupovi Williamsonovi ohledně otázky týkající se uprázdnění (vakantu) Římského Stolce. [online]. [cit. 28. 10. 2014]. Dostupné na internete: www.michaelsa.cz).
Sanborn tu teda rozvíja akúsi obdobu kukučej teórie. Kukučka je známa tým, že svoje mláďa podstrčí do cudzieho hniezda a nová matka vychová kukučie mláďa ako svoje vlastné. Žeby aj vo Vatikáne úradovali takéto kukučky?
Uvažoval som nad tým všetkým, ale potom som si povedal, že nestojí zato zaoberať sa mystifikáciami všetkých tých šarlatánov bez ohľadu na to, či sú to lefèbvristi, sedesvakantisti, sedeprivacionisti, opinionisti, konklávisti a čo ja viem aké ešte odrody nepriateľov Katolíckej cirkvi.
Poučme sa z príkladu apoštola Pavla, ktorý keď sa obhajoval pre veľradou, vyvolal spor medzi farizejmi a saducejmi. V Skutkoch apoštolov sa o tom píše: „Ale Pavol vedel, že jedna časť sú saduceji a druhá farizeji, preto zvolal vo veľrade: ,Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nádej a zmŕtvychvstanie ma súdia.´ Ako to povedal, nastala medzi farizejmi a saducejmi hádka a zhromaždenie sa rozčeslo“ (Sk 23, 6–7).
Nuž nech sa len navzájom sporia biskup Williamson s biskupom Sanbornom, nech navzájom polemizujú lefèbvristi so sedesvakantistami a sedesvakantisti s lefèbvristami, nech vedú spory lefèbvristi s konklávistami a konklávisti so sedesvakantistami! Čo na tom? Toto len vyčistí priestor a naša jedine pravá Katolícka cirkev na čele s pápežom Františkom zažiari nad svetom ako maják!
Viva Cristo Rey!
::
Použitá literatúra 
1. Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu I.: Konštitúcie. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1993. 342 s.
2. Doruľa J. a kol. Krátky slovník slovenského jazyka. 3. doplnené vyd. Bratislava: VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. ISBN 80-224-0464-0. 943 s.
3. Kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. Slovník cudzích slov. 1. slov. vyd. Bratislava: Media Trade, spol. s r. o. – Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. ISBN 80-08-02673-1. 992 s.
4. Sanborn D. J. Odpověď biskupovi Williamsonovi ohledně otázky týkající se uprázdnění (vakantu) Římského Stolce. [online]. [cit. 28. 10. 2014]. Dostupné na internete: www.michaelsa.cz .

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.