31. decembra 2014

Pán farár a Dežo

Pán farár sa pýta Deža: „Tak čo, Dežo, už si sa naučil prežehnávať?“
„Samozrejme, pán farár,“ odvetí Dežo.
„No tak sa prežehnaj,“ hovorí pán farár.
Dežo sa teda prežehnáva a pritom hovorí: „V mene Otca i Ducha Svätého. Amen.“
Na to sa pán farár pýta: „A Syna kde si nechal?“
„No, najstarší syn je v robote a ostatní sú doma.“ odvetí na to Dežo.
::
Farár nachytá Deža kradnúť jablká vo farskej záhrade.
Nešťastný Dežo sa bráni: „Jój, pán farár, ta ja za to nemôžem. Ja mám spojené oči a ruky. Čo oči vidia, to ruky hneď berú.“

::
Dežo príde za pánom farárom, no ten zacíti z Deža pálenku. Vyčítavo hovorí Dežovi: „To musíš piť toľko pálenky?“
Dežo odvetí: „Jój, pán farár, ale veď ja tým pomáham druhým ľuďom.“
„A to už ako?“
„No viete, ako sa hovorí, že alkohol je metla ľudstva. Koľkým ľuďom už ublížil! No ale tá pálenka, ktorú ja vypijem, už nikomu neuškodí.“
::
Pán farár dohovára Dežovi: „Dežo, počul som, že si predal Gejzovi koňa a ten kôň na druhý deň zdochol.“
Dežo sa pozrie nevinnými očami na farára a odvetí: „Jój, pán farár, mne ten kôň také dačo nikdy neurobil, a to som ho mal toľké roky!“
::
Farár prichytí Deža, ako obchytkáva mladú ženu. Keď sú neskôr sami, vytýka mu jeho pohoršujúce správanie. Dežo sa bráni: „Jój, pán farár, ja za to nemôžem. Mám také všetečné ruky. Všetko by chceli ohmatať.“
::
Príde Dežo na spoveď a priznáva sa, že bol kradnúť. Kňaz ho napomína:
„Prečo kradneš, Dežo? Nečítal si Desatoro Božích prikázaní? Tam sa píše: Nepokradneš!“
Dežo sa zatvári ako baránok a povie: „Jój, pán farár, ta ja neviem čítať ani písať.“
::
Pán farár sa pýta: „Dežo, koľko máš detí?“
Dežo odvetí: „Neviem.“
Pán farár sa zadiví: „Ako to, že nevieš, koľko máš detí?“
Dežo nato: „Ta ja viem napočítať len do desať.“
::
Príde Dežo na spoveď. Keď ho kňaz zbadá, pýta sa ho:
„Dežo, čo si taký pomodretý?“
„Kradol som, pán farár, a prichytili ma policajti.“
„A oni ťa tak zbili?“
„Oni, oni. Jój, pán farár, mám také modriny, že keď som bol v nemocnici, ani röntgen cezo mňa neprešiel.“ 
::
Stretne pán farár Deža a pýta sa ho: „Tak čo, tešíš sa, aký darček dostaneš od svojej ženy pod stromček?“
Dežo lakonicky odpovie: „Ja som ho už dostal.“
Pán farár sa najprv nechápavo pozerá a potom sa opýta: „No a čo si to vlastne dostal?“
„Parohy,“ odpovie nahnevane Dežo.
::
Príde Dežo na spoveď a vyznáva sa pánu farárovi, že bol kradnúť kukuricu. Farár sa ho spýta, či bol sám. Dežo chvíľu mlčí a potom prizná, že tam bola aj jeho žena. Nato sa farár pýta: „A kto išiel prvý kradnúť?“
Dežo sa najprv okúňa a potom šalamúnsky vyhlási: „No... žena išla za mnou a ja za ňou.“
::
Dežo ide po tmavej chodbe medzi kostolom a farou. Zrazu zhasne žiarovka a rozhostí sa úplná tma. Dežo sa potkne a spadne na zem. Zlostne si zahreší, lenže to ešte nevie, že na opačnej strane chodby je práve pán farár. Farár pokarhá Deža: „To sa nehanbíš takto hrešiť?!“
Dežo sa strašne preľakne a keďže v tme nespozná farára, zlostne vykríkne:
„Joj, žeby ťa parom uchytil! Jak som sa zľakol!“
::
Dežo príde na faru, že chce dať pokrstiť dieťa.
Farár sa diví: „Ale veď si bol celý rok v krimináli.“
Dežo odvetí: „No, viete, mojej Ilone bolo samej smutno a tak prijala k sebe jedného nocľažníka. No a po deviatich mesiacoch sa narodil chlapec. Lenže moja Ilona s tým nocľažníkom vybabrala.“
„A to už ako?“
„Ako otca toho chlapca uviedla na matrike mňa. Hlavné je, že zase budeme mať vyššie rodinné prídavky, no nie?“
::
Pán farár hovorí Dežovi: „Počul som, že ťa naháňali policajti. Čo si vyviedol?“
„Bol som kupovať bicykel.“
„No a preto ťa lapali policajti? Veď aj ja som nedávno kupoval bicykel a nikto mi nič neurobil.“
„Lenže ja som nezaplatil, pán farár.“
„A stáva sa ti často, že takto nakupuješ bez zaplatenia?“
„Jój, často, pán farár, často.“
::
Pán farár karhá Deža: „Dežo, nie aby som sa dopočul, že zase slopeš pálenku!“
Dežo nevinne odvetí: „Jój, pán farár, ja sa na pálenku nemôžem ani pozerať!“
Farár odvetí: „To mi nehovor, Dežo! Aj teraz ju z teba cítiť na sto honov. Tak mi nehovor, že si nevidel, čo piješ!“
„Jój, pán farár, naozaj nie. Mne keď chlapi nalejú pohárik, zažmúrim oči a tak vypijem, aby som nevidel tú hnusobu, čo pijem.“
::
Pán farár vidí Deža napchávať sa chlebom so šunkou. Dežo sa s jedením ponáhľa, ako keby sa bál, že mu jedlo niekto uchmatne spred nosa. Pán farár mu dohovára: „Dežo, jedz pomalšie, aby si sa nezadusil!“
Dežo žuvajúc odvetí: „Nemôžem, pán farár. Ja keď vidím jedlo pred sebou, neovládam sa.“
::
Pán farár sa pýta: „Dežo, ako sa drží tvoj syn Gejza?“
„Jój, pán farár, to vám je šikovný chlapec. A veľký fešák. Keď sa vyoblieka, nasadí si čierne okuliare, do ruky vezme bielu paličku, dievky sa za ním idú zblázniť.“
::
Pán farár príde do reštaurácie a v rohu miestnosti zbadá Deža konzumovať nejaké jedlo. Podíde k nemu a vidí, ako sa Dežo snaží lyžicou kúskovať rezeň. Nakloní sa k nemu a opýta sa: „Dežo, prečo sa takto trápiš? Vezmi si príbor!“
Dežo sa opatrne porozhliadne po reštaurácii a keď vidí, že nikto nie je nablízku, potichu odvetí: „Už som si ho zobral. Mám ho schovaný vo vrecku kabáta.“

Pripravil: Karol Dučák.
::
Prečítajte si ďalej:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.