Počúvajme hlas svojho srdca

Vlado Gregor

Keď nevieme dodržať správnu mieru, nemôžeme mať ani správnu vieru
(Advent 2014)

Iste ste si všimli, že celá koncepcia mojej viery a či ideológie sa točí okolo konkrétnych zážitkov, a to teoretizovanie, ktoré z nich vyplýva, je len akousi čerešničkou na torte.

Podstata viery v Boha nie je v doslovnom rešpekte k dogmám, tradíciám a pravidlám. Viera v zmysle istoty je uvedomenie si toho, že v podstate vesmíru je Vedomie, ktoré nemôžeme do dôsledkov pochopiť, ani ho nedokážeme rozumovo dokázať, ale pritom vieme, že je, že môžeme s ním komunikovať a dokonca ho dokážeme odovzdávať druhým. Je ale samozrejmé, že ani naše chápanie nemusí byť celkom jasné a správne, a tým viac jeho vyjadrenie. Práve v tomto rozlíšení správnosti a primeranosti je pes a či diabol zakopaný. Len ak si uvedomujeme, že my nie sme Boh, ktorého chceme oslavovať a niekedy aj ospravedlňovať, môžeme byť dobrým príkladom aj iným ľuďom a spoločenstvám.

V  tom je aj veľký zmysel podobenstva o pôvodnom raji, o Adamovi a Eve, ktorí boli z neho vyhnaní – ale je možné sa doň vrátiť, prísť do príbytkov, ktoré máme pripravené od Otca. Je tu obrazne naznačené vlastne to, že človek sa stáva človekom schopnosťou abstrakcie. Tým získava aj možnosť akýmsi spôsobom rozlišovať dobro a zlo, myslieť na budúcnosť a uvedomovať si vlastnú nedokonalosť a smrť, ba dokonca byť tým zahanbený. Otvorili sa nám skrátka oči a zbadali sme, že sme nahí, ale nie v tom je podstata zla, ale v tom, že mnohí začneme mať dojem, že to dobro a zlo dokážeme natoľko dobre rozlíšiť ako samotný Boh, ktorého prestaneme rešpektovať a nakoniec prestaneme v neho aj veriť.

Je možné aj to, že táto schopnosť logicky nedokonalej abstrakcie nás nielen pokúša na zlé, ale aj odvádza od Boha a odoberá nám aj spoločenstvo s ním. Práve preto sa v Biblii natoľko vyzdvihujú a oceňujú zvieratá, deti a jednoduchí a úprimní ľudia, dávno pred ochrancami zvierat, bojovníkmi za práva detí a obhajcami chudobných a hendikepovaných...

Ak teda chceme nadávať na Tvorcu všetkého a tvrdiť, že hocijaký diabol, alebo aj my sami by sme všetko zariadili lepšie, skúsme sa zamyslieť nad myšlienkami  tejto úvahy a ešte radšej nad svojím vlastným životom a našimi reálnymi schopnosťami.

Iste všetci máme na tomto svete nejakú misiu, nejaké poslanie a povolanie, ktoré nám umožňuje pomáhať druhým a potešovať ich. Vychádzajme však pritom vždy z vlastného života, počúvajme hlas svojho srdca a nepreferujme často plané teoretizovanie, pri ktorom nielen sami zvykneme padnúť do jamy, ale vtiahneme do nej aj druhých. Skúšať niečo robiť a pestovať talenty je iste nevyhnutné, ale čím sme starší a skúsenejší, tým viac by mala vzrastať naša pokora a zodpovednosť. Sám takto misionárčim už od svojich dvadsiatich rokov bez toho, že by mi to niekto povolil, ale aj bez toho, že by mi to niekto oficiálne, ex cathedra, zakázal. Modlím sa sám za seba a modlite sa aj vy za mňa, aby sa také niečo nemuselo stať.

Tak sa každý dobre maj, aj vám Pán Boh pomáhaj!

::

Vlado Gregor

Rozhovor s autorom: Pasia z hľadania pravdy.