Odporúčané články
8. februára 2015
Referendum o rodine: Deň po...
1 komentár:
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.
Zúčastnil som sa referenda a hlasoval som trikrát áno. Píšem to nie preto, žeby som snáď túžil po zvýšenej publicite, alebo naopak, po novej spŕške invektív na moju adresu zo strany osobných nepriateľov. Píšem to preto, lebo sa podľa všetkého blíži doba, keď každý kresťan bude musieť vydať osobné svedectvo. Už sa nikto nebude môcť skrývať za anonymné referendum. Každý bude musieť verejne vyznať: buď ostane verný Bohu aj za cenu ohrozenia vlastnej existencie, alebo zbabelo skryje hlavu v piesku ako pštros. Tretia časť fatimského posolstva napovedá, že sa blíži čas, keď budú kresťania znovu kruto prenasledovaní. V mnohých krajinách sa to deje už dnes a zdá, že ani naše končiny neostanú pokojnou oázou v búrke časov.
OdpovedaťOdstrániťVopred verejne vyznávam vernosť Bohu a svojej Katolíckej cirkvi na čele s pápežom Františkom ako Kristovým vikárom, a v modlitbách sa budem obracať na Pána, aby mi dal silu vyznať ho pred svetom aj vtedy, keď príde to najhoršie. Píšem to preto, aby som potom nemohol zbabelo cúvnuť tak, ako už zbabelo cúvli mnohí a ešte mnohí cúvnu. Moje slová, ktoré teraz kladiem na papier, ma totiž zaväzujú, a ja si snáď vyprosím od Pána milosť, aby som svoj osobný záväzok dodržal za akýchkoľvek podmienok.
Slovenské referendum vlastne nebolo až takým veľkým sklamaním ako by sa zdalo nezasväteným. Len sa naplno prejavilo to, čo sme všetci už dávno vedeli, len sme si to milosrdne nechceli pripúšťať. Ilúzia o kresťanskom Slovensku sa definitívne rozplynula ako para nad kotlom. Ostane tu naďalej menšina „verejných“ kresťanov, ktorí sa neboja svoju vieru verejne vyznať, a väčšina „súkromných“ kresťanov, ktorí sa budú správať podľa toho, odkiaľ vietor zafúka. Hovorme si otvorene pravdu, aj keď to bolí.