V súvise s referendom o ochrane rodiny sme si mohli
vypočuť a prečítať všeličo, najmä zo strany jeho odporcov. Niektorí sa
pokrytecky obávali rozdúchania vášní, ďalší tvrdili, že takéto referendum je
nedemokratické, lebo ide proti ľudským právam, a zas iní presviedčali
verejnosť o jeho zbytočnosti...
Ako dobre, že sa konalo! Mnohí verejne činní ľudia, politici, herci i „zabávači“,
perohryzovia a vôbec pokrokári všetkých odtieňov chtiac-nechtiac ukázali
svoju pravú tvár, ukázali svoju „modernosť“, čiže neschopnosť uvažovať v širších
a hlbších súvislostiach, ukázali svoju vykorenenosť (veď žijú v 21. storočí!).
V podstate ukázali svoj odpor voči kresťanstvu a jeho hodnotám.
Nezakrývajme si však oči pred dôležitým faktom – včerajšie referendum
bolo neplatné, a to z dôvodu nízkej účasti. K urnám prišla len
pätina oprávnených voličov (presne 21,41 percenta), teda veľmi málo. Hoci predstaviteľ
Aliancie za rodinu Anton Chromík sa v posledných hodinách opakovane
vyjadril, že „je to niečo úžasné“, veru nie je. Žiaľ, tentoraz má bližšie k realite
Martin Macko z Inakosti, podľa ktorého „Slovensko je pripravené na
konkrétne riešenia“. O aké riešenia ide, je hádam každému ako-tak
rozhľadenému človeku jasné.
Ľahostajnosť a otupenosť, respektíve bezradnosť a zmanipulovanosť
obyvateľstva dosiahli desivé rozmery. Prichádza mi na um výrok, ktorý som už
dávnejšie kdesi zachytil: Táto spoločnosť si nezaslúži nič iné, len to, čo ju
čaká.
Referendum máme za sebou, ale zápas o rodinu a o život v pravde
sa nekončí. Nebuďme naivní ani namyslení, tento zápas (medzi dobrom a zlom)
bude prebiehať do konca vekov, ani nie tak medzi ľuďmi ako skôr v srdci každého
človeka.
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
Zúčastnil som sa referenda a hlasoval som trikrát áno. Píšem to nie preto, žeby som snáď túžil po zvýšenej publicite, alebo naopak, po novej spŕške invektív na moju adresu zo strany osobných nepriateľov. Píšem to preto, lebo sa podľa všetkého blíži doba, keď každý kresťan bude musieť vydať osobné svedectvo. Už sa nikto nebude môcť skrývať za anonymné referendum. Každý bude musieť verejne vyznať: buď ostane verný Bohu aj za cenu ohrozenia vlastnej existencie, alebo zbabelo skryje hlavu v piesku ako pštros. Tretia časť fatimského posolstva napovedá, že sa blíži čas, keď budú kresťania znovu kruto prenasledovaní. V mnohých krajinách sa to deje už dnes a zdá, že ani naše končiny neostanú pokojnou oázou v búrke časov.
OdpovedaťOdstrániťVopred verejne vyznávam vernosť Bohu a svojej Katolíckej cirkvi na čele s pápežom Františkom ako Kristovým vikárom, a v modlitbách sa budem obracať na Pána, aby mi dal silu vyznať ho pred svetom aj vtedy, keď príde to najhoršie. Píšem to preto, aby som potom nemohol zbabelo cúvnuť tak, ako už zbabelo cúvli mnohí a ešte mnohí cúvnu. Moje slová, ktoré teraz kladiem na papier, ma totiž zaväzujú, a ja si snáď vyprosím od Pána milosť, aby som svoj osobný záväzok dodržal za akýchkoľvek podmienok.
Slovenské referendum vlastne nebolo až takým veľkým sklamaním ako by sa zdalo nezasväteným. Len sa naplno prejavilo to, čo sme všetci už dávno vedeli, len sme si to milosrdne nechceli pripúšťať. Ilúzia o kresťanskom Slovensku sa definitívne rozplynula ako para nad kotlom. Ostane tu naďalej menšina „verejných“ kresťanov, ktorí sa neboja svoju vieru verejne vyznať, a väčšina „súkromných“ kresťanov, ktorí sa budú správať podľa toho, odkiaľ vietor zafúka. Hovorme si otvorene pravdu, aj keď to bolí.