8. marca 2015

Dom na skale

Žijeme v dobe poznačenej skepsou. Aj v duchovnom živote narážame na pochybnosti. Naša viera je oslabená útokmi nepriateľov náboženstva, možno tiež našou vlažnosťou a priveľkým ponorom do svetského diania, ktoré je vzdialené od Boha a duchovných hodnôt. Cirkev býva spájaná s tmárstvom, neslobodou, zaostalosťou.
Čo sa človeku ponúka? Na jednej strane tajomstvo viery, na strane druhej absurdnosť ateizmu. Dôsledne uplatnený a do dôsledkov domyslený ateizmus totiž naozaj vedie k absurdite, alebo k nihilizmu.
Je azda celý svet a človek v ňom dielom náhody? Ak pripustíme túto možnosť, aký zmysel má naša existencia? Boh je zárukou dôstojnosti každej ľudskej osoby. Zostáva do veľkej miery tajomstvom, ale aj nádejou.

::
Svet sa mení, ale človek zostáva vo svojej podstate rovnaký. Z tej ľudskej podstaty však môže vyrásť strom prinášajúci dobré alebo zlé ovocie, strom plodný alebo planý.
Rodíme sa s istou genetickou výbavou, ale ona nás nepredurčuje ani do neba, ani do pekla. Človek je bytosť v pohybe – každým dňom a každým krokom niečo prijíma alebo odmieta, niečo dáva alebo berie, rastie alebo upadá.
Svet sa mení, no nie je to priamočiary pohyb vždy k lepšiemu. Skutočný pokrok je možný len vo vnútri človeka, teda v rovine duchovnej. Hádam to vnímate podobne ako ja – spoločenský pokrok nás nespasí, to je iba kulisa našej osobnej životnej cesty, nášho smerovania.
::
Dom postavený na piesku dlho nevydrží. V prenesenom význame ani život postavený na piesku nevydrží. Pieskom tu je všetko pominuteľné, nestále, neisté, falošné, hriešne...
Vieme, že stavať treba na skale, teda na tom, čo vydrží, čo odolá búrkam a nástrahám života. Ale dá sa to vôbec?! Počujem námietky – sú to len slová, rojčivé predstavy. Moja odpoveď – mnohí ľudia našli základňu, ktorá uniesla aj najsmelšie túžby a najväčšie činy.
Je zjavné, že taká opora musí mať nadprirodzený pôvod. Takou oporou, skalou, základňou je v plnom zmysle iba Boh. Dom postavený na skale, čiže život postavený na duchovných hodnotách – to je záruka pravého šťastia.
::
(Úryvky z knihy Cesta k bráne)

Viac o knihe:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.