14. apríla 2015

Holandsko – Maastricht (2)

Maastricht
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Z potuliek po Holandsku
Robert Hakala
V posledných rokoch pravidelne navštevujem Holandsko. Každoročne som tu niekoľko týždňov, a tak túto krajinu trošku poznám. Presnejšie – poznám najmä Maastricht a jeho okolie. Holandsko je spájané s tulipánmi, veternými mlynmi, bicyklami, kvalitnými syrmi. Ja ešte dodám – bezchybne upravenými mestečkami, dedinami, usadlosťami. Nepodarí sa vám nájsť niečo hrdzavé...
Kostoly v Maastrichte
Hneď v úvode musím napísať, že kresťanské Holandsko prežíva krízu viery. Áno, po celej krajine je množstvo nádherných kostolov, bazilík, kláštorov a iných sakrálnych stavieb. Veľká časť z nich je však opustená a neslúži pôvodnému účelu.

Aj v Maastrichte sú kostoly, ktoré sa využívajú ako archívny sklad, galéria, koncertná sieň, kníhkupectvo a kaviareň, alebo detské ihrisko... Musím však uznať, že všetky takéto stavby sú perfektne udržiavané. Pri cestách do okolia Maastrichtu som objavil dva kláštory, ktoré boli takmer prázdne. V jednom boli štyri poľské rehoľné sestry, hoci by sa ich do budovy zmestili desiatky... druhý kláštor bol úplne prázdny, ale udržiavaný, v zime sa v ňom kúrilo, aby ho mráz nepoškodil...
Najvýznamnejšou kresťanskou stavbou v meste je románska Bazilika svätého Serváca. Svätý Servác bol biskup, ktorý zomrel v Maastrichte roku 383. Nad hrobom sv. Serváca bola najprv postavená drevená kaplnka, neskôr v 6. storočí vybudovaný murovaný kostol s kryptou. Neustále sa zvyšujúci záujem o kresťanskú vieru  si vyžiadal výstavbu nového, väčšieho kostola. Keď dobili mesto Francúzi (1797) bazilika bola využívaná na ustajnenie koní... V 19. storočí bola stavba reštaurovaná a upravená. Pozoruhodná je hlavne jej kamenárska a sochárska výzdoba. Medzi najvzácnejšie predmety patrí tzv. misa sv. Serváca, kríž sv. Serváca, relikviár sv. Serváca. Veľmi zaujímavá je aj zbierka stredovekých textílií.
Hlavný vchod do baziliky sv. Serváca:

Bazilika sv. Serváca:

Detail sochy sv. Serváca pred bazilikou:

Socha sv. Serváca v interiéri baziliky:

Interiér baziliky:




Dvere do krypty, kde je umiestnený hrob sv. Serváca:

Hrob sv. Serváca:

Hneď vedľa baziliky sa nachádza Kostol sv. Jána Krstiteľa. Pôvodne rímsko-katolícky kostol, v 17. storočí ho získali protestanti. Jeho dominantnú červenú vežu je vidieť zďaleka (jej výška je 79 m). V súčasnosti sa kostol  využíva ako výstavná a koncertná sieň:


Ďalšou významnou sakrálnou stavbou je románska Bazilika Našej Panny Márie. Úžasná stavba, monumentálna a historická. Hneď pri hlavnom vchode sa nachádza kaplnka so sochou Panny Márie, ktorá je považovaná za zázračnú. Keď prídete do vnútra, prekvapí vás záplava horiacich sviec. Nazývaná je aj Stella Maris (Morská hviezda). Vnútro baziliky je veľmi slabo osvetlené, fotografie sa dajú veľmi ťažko spraviť (použitie blesku zakázané!). Predpokladá sa, že základy tohto kostola boli postavené už v 4. storočí. Najstaršia časť  komplexu bola vybudovaná v 11. a v 12. storočí. Vnútro baziliky je bohato zdobené nástennými maľbami, sochami, obrazmi s výjavmi zo Starého a Nového Zákona. Omše sa tu konajú niekoľkokrát za deň. Obrad je v latinčine, nemčine, po holandsky a po anglicky. Dominantou stavby sú dve mohutné veže so zvonicou. Bazilika je vždy plná, väčšinu prítomných tvoria turisti... Zaujímavosťou je aj to, že v holandských kostoloch prítomní väčšinou nespievajú piesne, ako sme zvyknutí u nás. Všetko má na starosti spevácky zbor.
Bazilika Našej Panny Márie – kaplnka Stella Maris:

Mohutné veže baziliky:

Nádherná panoráma kostolov a bazilík v meste. Úplne vľavo je veža Kostola sv. Jána Krstiteľa, potom dve veže Baziliky sv. Serváca, ďalšie dve najvyššie a aj nasledujúce dve menšie veže patria Bazilike Našej Panny Márie:

Ďalší spomedzi  „funkčných“ kostolov je Kostol sv. Martina:

Písal som, že kostoly nie vždy slúžia svojmu pôvodnému účelu. Jedným z takýchto kostolov je aj pôvodne dominikánsky kostol Čierny mních z 13. storočia. Dnes je z neho veľké, priestranné kníhkupectvo s kaviarničkou... Knihy sú dômyselne uložené na dvoch poschodiach, takže sa pomyselne môžete dotýkať kopuly kostola. Kníhkupectvo bolo postavené tak, aby sa kostol nijako nepoškodil. Tento obchod je dlhodobo vyhlasovaný za najkrajšie kníhkupectvo v Európe.
Kníhkupectvo je skutočne impozantné, s množstvom kníh, časopisov... Všimnite si krásnu klenbu:


Turistov je tu neúrekom, výber titulov impozantný:

Na tomto mieste bol kedysi oltár. Dnes – miesto pre kaviareň:

Pohľad z poschodia: kaviarenský stôl v tvare kríža:


(Dokončenie o týždeň.)
Autorom príspevku je Robert Hakala.
::
Predchádzajúca časť: Holandsko – Maastricht (1)

3 komentáre:

  1. Komunisti kostoly búrali alebo ich využívali ako sýpky či maštale. Dialo sa to vtedy násilne, proti vôli väčšiny obyvateľstva, aj preto šlo o zriedkavé prípady.
    V dnešnej západnej Európe sa kostoly menia na galérie, koncertné siene, kníhkupectvá, ale aj ihriská a rodinné domy. Javí sa to ako kultúrnejšie, takmer bezbolestné, hoci konečný výsledok je rovnaký – kostoly prestávajú slúžiť svojmu pôvodnému a pravému účelu. A ešte bolestnejšie je to, že tentoraz ľudia neprotestujú, ba naopak, súhlasia, mysliac si, že kostol ani Boha už nepotrebujú.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný15.4.15

    Toto ma šokovalo. Čím to je, že holandský Európan necíti potrebu rozprávať sa v chráme s Bohom? Stratil sa vzťah k Bohu Otcovi? Či je západný svet už tak veľmi materialisticky založený, že duchovný svet mu nehovorí NIČ?
    Takto zle asi nedopadli ani Rusi, kde bol komunizmus 80 rokov. Ďakujem Hakalovi za sprostredkovanie súčasnej situácie v Holandsku.
    Mária

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Toto nie je len problem Holandanov.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.