26. apríla 2015

Nevypovedané slová

(Rozprávka Karola Dučáka)
Ilustračná snímka:
JM - PriestorNet
Žila raz v istom prístavnom meste na brehu mora matka s jediným synom Karolom, ktorý svojho otca stratil krátko po svojom narodení. Matka sa už potom nevydala, takže Karol ostal jedináčikom. Bol to šikovný chlapec a matka sa v ňom videla, lenže bol veľmi živý a neposedný, takže si s ním jeho matka užila svoje. Často naňho aj nakričala, keď vystrájal veľké pestvá, no vo svojom srdci ho nesmierne milovala ako každá milujúca matka.
Karola od detstva priťahovali lode, preto keď dospel, stal sa námorníkom. Pri jednej plavbe loď, na ktorej sa plavil, stroskotala pri neznámom ostrove. On jediný z celej posádky sa zachránil. Našťastie, Karolovi sa podarilo zachrániť zo stroskotanej lode nejaké zásoby potravín a aj na ostrove si mohol uloviť niečo pod zub, takže mu tu nehrozila smrť hladom. Cítil sa však veľmi osamelo, pretože ostrov bol opustený.

Karol často myslel na svoj domov a matku, od ktorej ho delila nesmierna vzdialenosť. Jedného dňa, keď sa zas v spomienkach vracal k svojej matke, uvedomil si, že sa matke nikdy nepoďakoval za jej lásku a dobrotu, s ktorou ho toľké roky vychovávala. Nikdy jej nepovedal, že ju miluje. Táto myšlienka ho začala veľmi mrzieť. Pociťoval nesmiernu ľútosť, no už nemohol situáciu napraviť.
Jedného dňa sa po ostrove preháňal silný vietor a tu Karolovi napadla múdra myšlienka. Oslovil vietor s nasledovnou prosbou: „Hej, vietor, ty si taký mocný, slobodný a nespútaný. Tvojej moci sa človek nemôže vyrovnať. Môžeš zaletieť kam chceš a kedy chceš. Som jediný syn matky a ona ostala sama doma, pretože otec je už dávno na pravde Božej. Preto by som ťa rád poprosil, aby si jej odovzdal môj pozdrav. Môžeš to pre mňa urobiť?“
Vetru sa zapáčili Karolove lichotivé slová, preto odvetil Karolovi: „Pomôžem ti.“
„Ďakujem,“ povedal natešený stroskotanec a pokračoval: „Prosím ťa, povedz mojej mamke, že žijem ako stroskotanec na vzdialenom ostrove a veľmi túžim vrátiť sa domov, k nej. Odkáž jej, prosím ťa, že ju mám veľmi rád a chcem sa jej poďakovať za jej nesmiernu obetavosť a lásku, s ktorou ma vychovala. Nikdy som jej to nepovedal, ale ak Boh vypočuje moju túžbu a ja sa ešte niekedy vrátim domov k svojej mamke, budem jej každý deň ďakovať za všetko, čo pre mňa urobila, a zároveň jej vyjadrím svoju synovskú lásku a oddanosť.“
„A kde nájdem tvoju matku?“
Karol vysvetlil vetru, kde býva jeho matka. Vietor zahvízdal a sľúbil, že prosbu stroskotanca splní. O chvíľu ho už nebolo. Vybral sa do rodného kraja stroskotanca, kde žila jeho opustená matka a odovzdal jej odkaz od jej syna.
Matka sa nesmierne potešila, keď sa dozvedela, že jej syn žije, má ju rád a myslí na ňu. Preto poprosila vietor, aby sa vrátil k jej synovi a odkázal mu, že jeho matka myslí s láskou na neho a modlí sa za jeho šťastný návrat domov.
Vietor dlho putoval ponad vody oceánu, až sa dostal na pustý ostrov k stroskotancovi, a tam odovzdal matkin odkaz opustenému synovi. Syn sa vetru poďakoval za láskavosť a obrátil sa naň s vrúcnou prosbou: „Milý vietor, urobil si mi veľkú radosť tým, že si mi odovzdal odkaz od mojej matky. Prosím ťa, buď taký láskavý a urob pre mňa ešte jednu službu. Zažeň k ostrovu, na ktorom som, nejakú loď, ktorá by ma vyslobodila.“
Vietor aj tentoraz prisľúbil pomoc a svoje slovo po krátkom čase dodržal. Rozpútal búrku, ktorá zahnala k ostrovu neznámu loď. Z tej vystúpili na breh námorníci, ktorí objavili stroskotanca a zobrali ho na palubu, aby sa mohol vrátiť domov. Návrat domov trval veľmi dlho. Cestou loď takmer stroskotala, no Karol sa napokon predsa len šťastne dostal späť k svojej matke. Obaja, matka a syn, plakali od šťastia a ďakovali dobrotivému Bohu za ten dar môcť si znovu padnúť do náručia, vyobjímať sa a vybozkávať.
Odvtedy žili spolu v láske a porozumení. Karol nezabudol na svoje predsavzatie a za všetko matke ďakoval. Keď mu navarila obed, poďakoval, keď mu vyprala košeľu, takisto poďakoval. Aj za tú najmenšiu vec ďakoval matke. Každý deň jej povedal, že je najkrajšia a najlepšia zo všetkých matiek sveta a že ju má veľmi rád. Vtedy ho matka pohladila a povedala mu, že on jej najlepší zo všetkých synov na svete a ona že ho veľmi ľúbi.
Karol po krátkom čase spoznal švárnu dievčinu, s ktorou sa oženil. Časom postavil nový dom, do ktorého vzal aj svoju matku. Časom sa v dome ozval detský džavot, pretože mladým manželom sa narodilo niekoľko detí. Všetci nažívali v láske a porozumení a žijú takto možno až dodnes, ak pravda medzičasom nepomreli.

(Z pripravovanej knihy rozprávok)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.