31. mája 2015

Jednoduchosť pravdy

Dnes chceme mať všetko vedecky podložené. Chceme argumenty, dôkazy, prepočty. Chceme mať istotu a všetko to, čo pokladáme za nevedecké, dávame bokom. Čo presahuje hranice nášho rozumového či zmyslového poznania, to odmietame a popierame ako niečo nereálne, prípadne iracionálne.
Lenže svet je omnoho väčší než my a naše schopnosti, väčší než naše prepočty. A tak sa prehnaný racionalizmus mení na agnosticizmus a dokonca nihilizmus.
Paradoxne, veľké pravdy sú v podstate jednoduché. Dobro a zlo vieme rozlíšiť aj bez vedeckého skúmania. Dôležité pravidlá, potrebné na život, sú obsiahnuté v Desatore. Zbytočné špekulovanie, osobitne v duchovnej sfére, nás môže len pomýliť.

::
Všetko vyšinuté a nezriadené, priveľké či primalé sa mení na zlo. Preto hovoria mudrci o zlatej strednej ceste. Človeku dneška sa to niekedy zdá ošúchané, prekonané, staromódne – ale možno prekonať večnú pravdu?!
Večné je to, čo presahuje našu hmotnú existenciu, o čo sa môžeme a máme oprieť, aby sme sa nezrútili do ničoty. Večnú pravdu – pravdu o všetkom – vidíme teraz len nejasne, akoby v odraze; niečo vieme, niečo nám bolo zjavené, niečo iba tušíme. Život je tajomstvo.
Apoštol Pavol píše (1 Kor 13, 9–12): „Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné... Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“
::
Na jednej strane býva človek niekedy až priveľmi otvorený, prispôsobivý, dôverčivý. Na strane druhej, možno v iných záležitostiach, býva neprístupný, odmietavý, slepý a hluchý voči výzvam, ktoré prichádzajú – a to hlavne vtedy, keď sú tie výzvy spojené s nejakou povinnosťou či záväzkom.
Lenže pravda neprestane byť pravdou preto, že ju zaprieme. Obozretnosť je žiaduca, ale nesmie nás voviesť do izolácie. Ježiš povedal (Jn 8, 31–32): „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
A dostávame sa znova k rozlišovaniu, potrebnému na to, aby sme vedeli rozpoznať dobro a zlo; dobro prijať a zlo odmietnuť – dnes, zajtra, do konca nášho života. Nech Všemohúci vedie a žehná naše kroky.

::

Kniha vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.