Jednoduchosť pravdy

Dnes chceme mať všetko vedecky podložené. Chceme argumenty, dôkazy, prepočty. Chceme mať istotu a všetko to, čo pokladáme za nevedecké, dávame bokom. Čo presahuje hranice nášho rozumového či zmyslového poznania, to odmietame a popierame ako niečo nereálne, prípadne iracionálne.

Lenže svet je omnoho väčší než my a naše schopnosti, väčší než naše prepočty. A tak sa prehnaný racionalizmus mení na agnosticizmus a dokonca nihilizmus.

Paradoxne, veľké pravdy sú v podstate jednoduché. Dobro a zlo vieme rozlíšiť aj bez vedeckého skúmania. Dôležité pravidlá, potrebné na život, sú obsiahnuté v Desatore. Zbytočné špekulovanie, osobitne v duchovnej sfére, nás môže len pomýliť.

::

Všetko vyšinuté a nezriadené, priveľké či primalé sa mení na zlo. Preto hovoria mudrci o zlatej strednej ceste. Človeku dneška sa to niekedy zdá ošúchané, prekonané, staromódne – ale možno prekonať večnú pravdu?!

Večné je to, čo presahuje našu hmotnú existenciu, o čo sa môžeme a máme oprieť, aby sme sa nezrútili do ničoty. Večnú pravdu – pravdu o všetkom – vidíme teraz len nejasne, akoby v odraze; niečo vieme, niečo nám bolo zjavené, niečo iba tušíme. Život je tajomstvo.

Apoštol Pavol píše (1 Kor 13, 9–12): „Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné... Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“

::

Na jednej strane býva človek niekedy až priveľmi otvorený, prispôsobivý, dôverčivý. Na strane druhej, možno v iných záležitostiach, býva neprístupný, odmietavý, slepý a hluchý voči výzvam, ktoré prichádzajú – a to hlavne vtedy, keď sú tie výzvy spojené s nejakou povinnosťou či záväzkom.

Lenže pravda neprestane byť pravdou preto, že ju zaprieme. Obozretnosť je žiaduca, ale nesmie nás voviesť do izolácie. Ježiš povedal (Jn 8, 31–32): „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“

A dostávame sa znova k rozlišovaniu, potrebnému na to, aby sme vedeli rozpoznať dobro a zlo; dobro prijať a zlo odmietnuť – dnes, zajtra, do konca nášho života. Nech Všemohúci vedie a žehná naše kroky.

::

Úryvky z knihy Cesta k bráne / Čítanie na každý deň.

Kniha vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum.