Cena kresťana

Vlado Gregor

Má byť kresťan utajený a krásny,
alebo je povinný byť verejný a jasný?

Je vždy veľkým pokušením budovať si určité štruktúry, do ktorých tí menejcenní a neschopnejší nevidia, a robiť výber ľudí podľa určitých, stále lepších a dokonalejších kritérií. Milí moji, uvedomme si, že nič horšie a nič viac nemôžeme robiť proti Kristovmu učeniu ako práve toto! Prečo mali kresťania dlhodobo najviac mučeníkov, nielen celkovo, ale aj percentuálne, a majú ich doteraz? Pretože sa nechcú prispôsobovať tomuto svetu – a ak strácajú túto svoju prednosť a energiu, prestávajú byť kresťanmi. Vari sa neprispôsobujeme tomuto svetu, keď sa „zašívame“, zatajujeme a v prípade potreby aj klameme do očí?!

V tom je prednosť a cena kresťana, že má odvahu a cíti povinnosť vyznávať Krista verejne a za každých okolností. Je iste zbytočné a nešetrné ísť hlavou proti múru, ale nikdy nemôžeme tvrdiť, že ten múr, ktorý oddeľuje a rozdeľuje ľudí, je dobrý!

My naozaj máme byť svedkami evanjelia, a preto si vážim statočných a presvedčených svedkov Jehovu, aj keď veci zjednodušujú a tvoria slepé uličky, od ktorých sa potom sami odvracajú a popierajú ich. Ale je veľký rozdiel medzi nimi a scientológmi alebo moonistami, ktorí vystupujú pod krycími názvami, majú dovolené klamať v záujme organizácie a evidentne im ide viac o moc ako o pravdu. Toto isté môžeme, žiaľ, v určitej miere povedať aj o islame a židovstve, ktoré majú uzákonené, že ich blížnym je predovšetkým ich spoluveriaci, a vzťahujú iné zákony a spôsoby správania na nich a podstatne iné na tých iných a mimo.

Áno, máme byť milosrdní a odpúšťajúci, ale musíme si uvedomiť, že zákony popierajúce rovnakú hodnotu ľudí, či už inovercov alebo žien, v žiadnom prípade nie sú kompatibilné a či porovnateľné s evanjeliom. Ani šaría, ani talmud nie sú rovnocenné so slovami a zásadami Ježiša, o ktorom veríme, že bol Božím synom a dokonalým tlmočníkom večných a pravdivých zásad.

Ak teoreticky aj fakticky popierame Kristovu jedinečnosť, robíme samých seba zbytočnými a kašleme na hodnotu Kristovej obety, a tiež milosti a pravdy, ktoré nám za cenu veľkej námahy a poníženia osobne odovzdal do rúk. Ak máme byť ochotní obetovať život a aj za cenu straty pozemskej existencie nepopierať Kristove slová, musíme mať k tomu primeranú vieru a dostatočnú motiváciu.

Preto na záver opakujem, že k tým iným, variabilným a rôznorodým máme byť milosrdní a tolerantní, ale nesmieme pritom zabúdať, že aj my máme svoju inakosť.

Vlado Gregor

::

Vážený čitateľ, váš názor nás zaujíma – pomôžte nám skvalitniť túto stránku: redakčný dotazník.