Kristov odkaz

Vlado Gregor

Ako sa do hory volá, tak sa z lesa ozýva...

Človek vo všeobecnosti má dve veľké pokušenia, buď veci komplikovať alebo ich priveľmi zjednodušovať. Tieto tendencie sa vyskytujú nezávisle od formálneho vzdelania, ba aj nezávisle od veku.

Kedysi som sa divil, že Ježiš sa rozhovoril až po tridsiatich rokoch mlčania a tichého pozorovania sveta okolo seba. Dokonca ani počas toho najintenzívnejšieho účinkovania neskĺzol do netrpezlivosti a radikalizmu. Zjednodušene sa dá povedať, že bol neuveriteľne pokorný, v modernej reči sebakritický, a mnohé nechával otvorené, odkazoval na Tešiteľa, ktorého nám pošle, keď spomedzi nás odíde.

Ježiš pritom sľubuje, že prostredníctvom svojho príkladu zostane s nami navždy a až do konca nám bude dodávať nádej, že ten koniec nebude smutný, ale dôstojný a radostný. Zdá sa mi, že na tento živý a jasný Kristov odkaz zabúdame a podceňujeme ho. Dokonca mám niekedy pocit, že si v dnešnej uponáhľanej dobe „otvárame ústa proti nebesám“, modernejšie povedané, sme nekoncepční a dezorientovaní.

Svet je síce čoraz viac rozbitý, ale popri zúfalých situáciách zároveň očividne smeruje k zjednoteniu na podklade potreby riešenia stále väčších spoločných problémov. Je otázka, nakoľko môžeme cestu k jednému ovčincu a jednému pastierovi urýchliť a minimalizovať trápenia a zákruty na tejto síce komplikovanej, ale nevyhnutnej trase. Náš Spasiteľ hovorí jednoznačne, že on je cesta, pravda a život, a kto nezhromažďuje s ním, ten rozhadzuje.

Myslím, je evidentné a nepochybné, že sa naďalej treba podľa Kristovho príkladu snažiť odvracať ľudí, nielen ateistov, ale aj inovercov, od množstva zlých ciest a nepovažovať tieto snahy za slávnostné hlúposti. O nasledovanie Krista sa celé stáročia snažilo množstvo ľudí a v záujme obrátenia svojho okolia pritom obetovali minimálne svoju kariéru. Je možno náhoda, a som za to vďačný, že som účinkoval a možno ešte chvíľu budem v pokojnejších časoch, v ktorých som neprišiel k vážnejším úrazom a postihnutiam na ceste ohlasovania Božieho kráľovstva. Možno sme my, samozvaní apoštoli, trochu naivní, fanatickí a namyslení, ale označenie hlupáci si väčšina z nás nezaslúži.

Aj ľudia vo veľkých funkciách a s bohatými skúsenosťami majú niekedy sklon rýchlejšie hovoriť ako myslieť. Hádam nebude na škodu veci a ani veľkou opovážlivosťou občas ich na to upozorniť.

FESTINA LENTE. PONÁHĽAJ SA POMALY.

Vlado Gregor

::

Ste priaznivcom PriestorNetu? Chcete byť vopred a exkluzívne informovaní (formou e-mailového mesačníka) o tom, čo súvisí s ďalším rozvojom portálu? Tak neváhajte a napíšte na adresu redakcia@priestornet.com, pričom stačí do predmetu správy uviesť heslo „Klub“.