8. júla 2015

Obrazy a verše

Fredderika Rose
MODLITBA
Mocná si jak pavučinka v hrudi.
Hoci... vzdušne tu či tam žiješ si.
Obranyschopnosť ducha z teba priam dýcha.
Známa dobou už – ty vzdušná dáma,
tancuješ si na bále rezko sama.
V habite tom najtajnejšom, utkanom z hodvábu.
Zbožne svetom prekvitáš.
Jak ľalia biela svetadiel prevoniavaš.
Hoci... skromná v duchu mlčíš si,
predsa vzorom ducha istým
jak plam blčíš.

Dýchaš.
Šíriš oázu blaha v hrudi.
Ty... veru ty, modlitba naša,
čo lietaš kade-tade.
A rozdúchavaš vietor priamo v hrudi.
Nuž čo –
hoci neraz aj poblúdiš v duchu,
Potkneš sa na rázcestí.
A predsa...
Iskra zahorí. Blčí plam! ... A čo ty?
Vždy oslobodíš mašľu srdca predsa,
i keď bolesť blčiaca tu – či tam
neraz silno hruď pritláča.
Modlitba – si.
Modlitba, budeš vždy!
Rátaš vzorne vzorce ducha.
Vnímaš klady, zápory.
A predsa placho buduješ si hrady!
Krášliš dúhou svetla svetadiel mocný.
Osvietiš balzam duše. A rezko.
Vzorná si  – už známa dáma liet.
Veľká – preveľká ARCHA si.
V každej dobe zostaneš.
I zostarneš.
Ty, ktorá nikdy nedovolíš
BÚRKOU
potopiť svet.
Ak sa ty, človeče,
jej hodvábnym plášťom BLAHA zaodeješ,
vedz! – nikdy v duchu nezahynieš.
Ostaneš žiť.
Vedz! Žiadna loďka sa len tak nepotopí,
ak sila modlitby vrúcne v každom z nás                                                        
si podľa vzorca dobra žije.
Zbožne v hrudi znie tón modlitby.
A plní snivo svoj súdok ducha.
Napĺňa vzorne správny vzorec. Život!
Plní živý piesne plán.

BOŽE, VĎAKA
Za zbožné dary srdca vzácne,
za slnce v jasnom habite,
za búrky,
za dúhu pestro sfarbenú,
za všetko krásne v Božom hviezdnom rúchu.
Bože – vďaka ti!
Za slnce jasné, čo svieti na cestu nám.
Za chlieb, čo odkrojiť smiem.
Za deň, čo svitom zbožne víta ma.
Za lásku bezrozmernú,
ktorou denno-denne obdarúvaš vesmír.
I moju tvár.
Za očistenie srdca.
Vďaka ti, Bože náš!
Za krčiažtek čistej vody,
z tej čírej vzácnej studničky.
Ach...  vďaka ti vrúcne, Bože náš,
za koláč duše,
za všetko, čo konáš.
Vďaka ti, Bože... chráň...
Bože – prosím.
Snahu mám.
Veď vieru mocnú v srdci zbožne si nosím.
Žehnaj nám všetkým!
Daj, nech slnce na cestách
krásne i ďalej svieti nám.
Ach, Bože – skláňam sa pred Tvojím rúchom.
Sprevádzaj ma...
Dňom i nocou tmavou – tu či tam.
Daj – nech svetom nepoblúdim.
Vďaka ti, Bože,
za strniská zlaté jak slnce pravé,
za ovocie z božej lekárne.
Za všemocný liek srdca.
Vďaka – i to sa ráta! –
za dobroty zo vzácnej záhradky.
Veď len ty, Bože, liečiš bolesť, aj tú najkrutejšiu vraj.
Bez mihnutia oka – viem!
Ach – slza vďaky v oku sa razom tlačí.
Na duchu pocit radosti!
Nemám ani slov už.
Pane, prosím,
úprimnosti VZOREC nám v každej chvíli daj!
A z oka bude padať iba:
SLZA RADOSTI, nie smútku.

::
Fredderika Rose (vlastným menom Oľga Grečnárová-Rafajová) – profesionálna výtvarníčka. Je členkou Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska, pôsobí v umeleckej spoločnosti ARTEM a v Slovenskej výtvarnej únii, zároveň je členkou spoločnosti La tavolozza v Taliansku. Za viac ako tridsať rokov mala mnohé kolektívne i samostatné výstavy nielen doma, ale aj v zahraničí.
Publikujeme ukážky z jej výtvarnej a poetickej tvorby. 
Viac o jej tvorbe: facebook.com/fredderikarose.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.